Niekto chce meditovať, iný byť nomádom. Viaceré potreby zamestnancov môžu dnes firmy prekvapiť

Zmluvy medzi firmami a zamestnancami boli v minulosti jednoduchšie. Hoci sa starostlivosť o zamestnancov v 20. storočí postupne rozvíjala, ich dohoda sa niesla z veľkej časti v duchu – „ty splníš pracovné úlohy a my ti za to zaplatíme“. Bola to jednoduchá matematika o napĺňaní materiálnej potreby, ktorá po roku 1989 rozhodujúcim spôsobom determinovala vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom aj na Slovensku.

Napriek tomu, že prvé významné pokusy zlepšiť starostlivosť o zamestnancov sa objavili na našom území už po prvej svetovej vojne – a nechýbala medzi nimi ani zamestnanecká politika Tomáša Baťu – potreby zamestnancov sa začali do ich vzťahu so zamestnávateľom výraznejšie premietať až neskôr.

Do spomínanej rovnice preto časom vstúpili ďalšie premenné, ktoré ju robia oveľa zložitejšou.

Dnes majú potreby zamestnanca omnoho väčšiu váhu a principiálny význam nadobúdajú už počas pracovného pohovoru a rokovaní o zamestnaneckých podmienkach. Niektoré z nich majú oporu v relatívne často ponúkaných benefitoch, iné sú skôr na individuálnej dohode so zamestnávateľom.

Časy sa menia

„Napĺňajúce zamestnanie je rola, ktorá človeku umožňuje aplikovať svoj talent, záujmy a hodnoty v jeho práci, pričom súčasne zohľadňuje jeho finančné a osobné potreby,“ uvádza kariérny portál indeed.com. Aj na Slovensku boli časy, keď zamestnanci, zjednodušene povedané, splnili úlohy, ktoré dostali, po práci šli domov a od zamestnávateľa čakali v podstate len plat. Časť z nich si možno pripustila, že okrem peňazí za odvedenú robotu potrebujú v zamestnaní aj iné veci, ale samotná téma uspokojovania širokej škály potrieb v práci sa dostala do popredia až v poslednom období. Súvisí s čoraz väčším tlakom na well-being zamestnancov.

To, že sa doba dynamicky mení, vidno aj na rozdielnych postojoch staršej a mladšej generácie k práci. „Kým staršia generácia stavia na stabilite, predvídateľnosti a istotách, mladšia potrebuje akciu, slobodu a výzvu,“ poukazuje na najzásadnejší rozdiel prezidentka Asociácie lektorov a kariérnych poradcov (ALKP) Emília Jányová Lopušníková. Podľa nej sa čoraz viac potvrdzuje, že jednou z najsilnejších potrieb sa v súčasnosti stávajú dobré medziľudské vzťahy.

O niektorých potrebách, ktorých napĺňanie dnešný uchádzač v práci očakáva, sa v minulosti, takpovediac, nechyrovalo. Za jeden z faktorov možno považovať aj to, že slovenské firmy sa na začiatku deväťdesiatych rokov museli učiť nové veci – nielen vo vzťahu k biznisu, ale aj vo vzťahu k ľudom, ktorých zamestnávali. Môžeme tiež povedať, že až v tomto období sa skutočne začalo u zamestnancov slovenských firiem formovať moderné zamestnanecké povedomie.

O čom sa nechyrovalo