Vy si tam trúfate?
Marek: Pozeráme sa na zadné vrátka, aby sme neboli závislí len od Slovenska a Česka.
Martin: Máme aj zodpovednosť za našich ľudí. Nechceli by sme prísť do štádia, že sa na Slovensku pozastaví stavebný biznis a budeme musieť prepúšťať.
Marek: Predstavte si, že Európa je veľké jazierko a my tam hádžeme návnady. Rybky zatiaľ len ťukajú do toho háčika, kapry ešte nevyberáme. Ale tak to bolo aj na Slovensku. Nesmieme sa pozerať na to, že Slovensko je úspešné, lebo päť až šesť rokov od začiatku sme v podstate iba prežívali.
Martin: Veríme, že realizácia za realizáciou nám prinesú dobré hodnotenia a kamarát to povie kamarátovi. Len si to žiada čas.
Napriek veľkej expanzii máte iba jeden showroom?
Marek: Chceli sme vytvoriť garážové nebo u nás v Turci, lebo sme v strede. Východniari majú k nám dva a pol hodiny, rovnako ako Bratislavčania. Sme v strede. Ľudia tu sú lojálni. Uvažovali sme, že otvoríme showroom v Bratislave, ale fluktuácia ľudí je tam vyššia. Každý tam viac pozerá na seba. Tu sú ľudia priateľskejší. Aj vďaka tomu je firma úspešná, lebo máme priateľskejší prístup k zákazníkovi.
Koľko máte asi návštev priemerne za mesiac?
Marek: Sto až stopäťdesiat. Občas prídu Rakúšania, občas Česi.
Ak máte iba jeden showroom, v marketingu musíte byť dobrí a dávať tam veľké peniaze?
Martin: Bohužiaľ, musíme. Keď investujete a nemáte kapitál investovať do reklamy, nemôžete byť úspešný.
Okrem Rakúska už máte založenú entitu v Česku a Nemecku?
Martin: V Česku a Nemecku máme. V Nemecku sme ambiciózne otvorili firmu v Hamburgu. Ešte predtým nás oslovila jedna veľká nemecká firma, ktorá chcela brať na paletách naše stavby. A zase to bol zlom, keď sme rozmýšľali, či a ako im to ideme voziť. Povedali sme si však, že im nebudeme dodávať, ale konkurovať.
Marek: Hamburg je európsky New York. Bývajú tam najbohatší ľudia z celej krajiny. Dôležité je však pochopiť, ako rozmýšľajú Nemci, keď potrebujú garáž.
Ako rozmýšľajú?
Marek: Požadujú stopercentný servis. Tam nemôžete spraviť chybu, tam nemôžete zaváhať. Oni neodpustia chyby. V Nemecku musíme budovať nemeckú firmu, nebudujeme tam slovensko‑nemeckú firmu.
Je možné slovenskú mentalitu aplikovať na nemeckú firmu?
Marek: Veríme, že sa nám to podarí, lebo momentálne si nevieme predstaviť zamestnávať nemeckých ľudí. Oni tam totiž majú pohodu. My si však nemôžeme dovoliť mať pohodu, my potrebujeme drieť. Nemci drieť nebudú. Nemecko začína stagnovať práve preto, že kedysi dreli, aby sa dostali tam, kde sú, no teraz cúvajú. A túto situáciu chceme využiť. Všetci v našej firme majú drajv. Ak nemajú entuziazmus, nenájdu u nás miesto.
Martin: Preto sme sa rozhodli ísť s jedným naším domčekom na najväčšiu európsku výstavu do Mníchova ako jediná slovenská firma. Reálne sme na to od štátu nedostali ani euro.
Ako sa vám darí v krajinách mimo Slovenska?
Marek: V Česku sme v pluse. Rakúsko dotujeme, Nemecko je okolo nuly.
V čom ste okrem expanzie do zahraničia posunuli firmu vpred?
Marek: Keď sa nám po covide začalo dariť, hovorili sme si, že už nechceme žiadne ďalšie riziko. Lebo keď idete do rizika, úplne dobre sa vám nespáva – viete, že potrebujete zarobiť. Vtedy však prišla ponuka na vlastný sklad. Jednu vec dokončíte a začnete si tlieskať, že sa vám splnil sen, a zrazu idete do ďalšieho, ešte väčšieho rizika. Tak sme kúpili spustnutý areál.
Martin: Dovtedy sme mali materiál v Martine v prenajatom priestore a už nám to bolo malé. Keby sme toto rozhodnutie neurobili, nedokázali by sme tak rásť. Ešte sa trocha vrátim. Keď sme sa v roku 2019 konečne presťahovali z nájmu do vlastnej budovy, boli sme tu asi dva mesiace, konečne sme sa tešili z vlastných priestorov, otcovi diagnostikovali rakovinu a po dvoch rokoch zomrel. Do nášho života prišla veľká rana práve v čase, keď sme si už chceli za tie roky oddýchnuť a trocha pocestovať.
Marek: Podnikanie je proste len drina, drina a drina. Keď vám prídu do života takéto veci, na chvíľu sa zastavíte. No a potom si uvedomíte, že svet ide ďalej aj bez vás.
Ale drina často nestačí. Čo rozhoduje o úspechu?
Martin: Šťastie a vytrvalosť.
Marek: Nekonečná vytrvalosť, to je asi na prvom mieste. A finančná gramotnosť, aby ste si vedeli veci spočítať.
