Dva svety

Priepasť medzi tým, čo učia školy, a tým, čo by chceli zamestnávatelia, aby školy učili, je vidieť aj inde. Analýza Treximy vyčíslila, koľko študentov napokon zakotví v profesii, ktorá nemá nič spoločné s ich štúdiom. Ide o relatívne vysoké hodnoty – mimo svojho odboru vzdelania pracuje 62 percent stredoškolsky vzdelaných zamestnancov a 56 percent vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.

Aj tu sa situácia skôr zhoršuje a podiely absolventov nepracujúcich v odbore vzdelania rastú. Od roku 2012 stúpol podiel stredoškolsky vzdelaných osôb pracujúcich mimo svojho odboru štúdia o päť percentuálnych bodov na 62 percent. Pri zamestnancoch s vysokoškolským vzdelaním vzrástol tento podiel za ostatných päť rokov o približne dva percentuálne body na súčasných 56 percent.

Analytici varujú pred celým radom negatívnych dôsledkov tohto vývoja. Izolácia systému vzdelávania od trhu práce podľa nich rozkladá dôveru ľudí k školstvu, spôsobuje frustráciu absolventov, zamestnávateľom vznikajú dodatočné náklady na zaškolenie osôb, ktoré pritom mohli byť použité napríklad na rast miezd. Absolventi, ktorí pracujú mimo odboru svojho vzdelania, majú nižšie mzdy a produktivitu práce ako ich kolegovia z odboru, majú vyššiu mieru fluktuácie a vyššiu pravdepodobnosť prechodu do nezamestnanosti, kde budú na pleciach štátu.

„Bez ohľadu na to, či si osoba dobrovoľne zvolí prácu mimo odboru vzdelania alebo je k tomu donútená okolnosťami na trhu práce, takáto situácia je negatívna a je nevyhnutné ju riešiť,“ tvrdí analýza Treximy.

Pohľad študentov

Rovnako kritizujú situáciu aj študenti. „Jedným zo zistení našej štúdie Prvé kroky na trhu práce 2018 je študentmi a absolventmi vnímaná nedostatočnosť prípravy na pracovný život a hľadanie zamestnania, ktorú poskytujú univerzity,“ hovorí HR riaditeľka Deloitte pre strednú Európu Monika Kováčová.

Štúdia tento rok zmapovala názory na prácu, život a vzdelanie viac ako 5 700 študentov a čerstvých absolventov popredných univerzít zo 14 krajín v strednej Európe vrátane Slovenska. Z výsledkov vyplýva, že menej ako jeden z desiatich slovenských respondentov je presvedčený, že absolventi univerzít sú dobre pripravení na realitu pracovného života, pričom takmer polovica respondentov sa domnieva, že pripravenosť je priemerná.

„Je potrebné dodať, že v porovnaní s našimi prieskumami v rokoch 2013 a 2015 sa vnímanie opýtaných slovenských študentov a absolventov v tejto otázke zlepšuje,“ dodáva M. Kováčová.

Neviete, čo chceme

K rovnako vážnym zisteniam prišli analytici z iniciatívy To dá rozum. V polovici minulého roka uskutočnili prieskum medzi 221 HR špecialistami z rôznych odvetví, veľkosti podnikov a častí Slovenska, pričom 147 z nich pracovalo s absolventmi vysokých škôl a zvyšok so stredne a nízko kvalifikovanými absolventmi.

„U absolventov vysokých škôl považujú personalisti podľa prieskumu za najdôležitejšiu schopnosť učiť sa, komunikovať, motiváciu či jednoduchú prácu s počítačom,“ hovorí líderka iniciatívy To dá rozum Renáta Hall (pozri prvú tabuľku vo vedľajšom stĺpci).

Ďalšie možnosti, ktoré mohli respondenti označiť, bola prax v odbore, analytické myslenie, znalosť jazykov, odborné certifikáty či fyzická zdatnosť.

Tieto výsledky ale vôbec nekorešpondovali s tým, čo personalisti u absolventov „našli“ (tabuľka 2). Anketári tým istým personalistom položili otázku, ktoré z uvedených zručností spĺňa najviac absolventov vysokých škôl prichádzajúcich na pracovné pohovory.

„Absolventi podľa personalistov ani zďaleka neovládajú zručnosti, ktoré zamestnávatelia požadujú.“ Renáta Hall, iniciatíva To dá rozum

„Absolventi vysokých škôl podľa personalistov ani zďaleka neovládajú zručnosti, ktoré zamestnávatelia považujú za dôležité,“ upozorňuje R. Hall.

Do tretice sa anketári opýtali vysokoškolských študentov, ktoré zručnosti dôležité pre zamestnávateľov u nich počas štúdia rozvíjala vysoká škola (tabuľka 3).

„Študenti potvrdzujú, že školy u nich nerozvíjajú to, čo žiadajú zamestnávatelia,“ vysvetľuje R. Hall. Primárnym cieľom prieskumu iniciatívy To dá rozum bolo nájsť dôvody masívneho odlevu slovenských študentov na zahraničné školy. Výsledky ukázali, že študenti na slovenských univerzitách majú v očiach zamestnávateľov horšiu pozíciu než zahraniční študenti.

„Naši respondenti z HR v prieskume povedali, že uprednostňujú absolventov zahraničných vysokých škôl pred slovenskými. Dôvodom môže byť, že podľa slovenských študentov zahraničné školy rozvíjajú práve zručnosti, ktoré firmy hľadajú,“ dodala R. Hall.