Zánik prekladateľov alebo ktoré práce sú na „odstrel“

Dlhá cesta

Budú stroje o päť rokov prekladať aj zvyšných pár desatín percenta? Odborníci hovoria, že prekladatelia môžu spávať pokojne. Aspoň pokiaľ ide o zánik tohto povolania. „Táto diskusia je stará už tridsať rokov, je to asi najstaršia téma v biznise. Keď som do neho prišiel, všetci hovorili, že štatistický strojový preklad nahradí ľudských prekladateľov. Potom mal prísť koniec prekladateľov, keď Google pred desiatimi rokmi spustil Translator. No a najnovšie všetci veštia prekladateľom zánik pre úspechy, ktoré dosahuje softvér využívajúci neurónové siete,“ hovorí šéfredaktor portálu Slator.com Florian Faes.

„Pred desiatimi rokmi prišiel štatistický strojový preklad a chybovosť prekladov sa znížila z 20 na 15 percent a všetci hovorili, že do piatich rokov stroje nahradia prekladateľov. Dnes neurónové siete posúvajú chybovosť na desať percent a opäť všetci hovoria o konci prekladateľov. Ale tie posledné percentá sú vždy najťažšie. Stroje vedia robiť dobre to, čo sa dá dobre predvídať, a jazyk bude pre stroje ešte dlho príliš pestrý a nepredvídateľný,“ tvrdí K. Vashee.

Odhaduje, že o ďalších 10 – 20 rokov možno stroje zvládnu preložiť polovicu z toho, čo dnes prekladajú ľudia. Za pravdu mu dáva aj štátna agentúra US Bureau of Labour, ktorá podrobne sleduje pracovný trh v USA. Výhľad agentúry je, že táto profesia bude patriť medzi nadpriemerne rýchlo rastúce a počet prekladateľov a tlmočníkov stúpne do roku 2024 o tretinu.

A takto to vidí Microsoft. Strojový preklad je podľa firmy možné využiť tam, kde nie je potrebná vysoká úroveň kvality. „Je vhodný v prípade veľkého objemu textov, krátkosti času na preklad a nízkeho rozpočtu. Hodí sa pre odvetvia, pre ktoré je ekonomicky nevýhodné platiť ľudí. Strojový preklad využili viaceré prekladateľské agentúry na prvé spracovanie textu a preklad následne dokončil človek. Produktivita stúpla až o 50 percent.“

Iný princíp

Trochu to pripomína vývoj umelej inteligencie v prípade samojazdiacich áut. Softvér je schopný jazdiť na 99 percent autonómne a vyriešiť takmer všetky dopravné situácie. No kým jeho úspešnosť nebude stopercentná alebo aspoň vyššia ako ľudská a súčasne nebude vyriešená zodpovednosť v prípade nehody, na cesty sa masovo nerozšíria. Posledné percento je totiž kľúčové pre otázku života a smrti, zdravia a úrazu, zisku a straty.

Podobný princíp je zrejme možné vztiahnuť aj na iné povolania, ktorým hrozí zánik – poštárov, účtovníkov či poisťovacích agentov. Namiesto zániku ich čaká skôr sofistikácia povolania a zmena náplne práce. S vývojom umelej inteligencie a robotov bude čoraz viac činností vykonávať stroj a človek sa bude presúvať do pozície supervízora. To, čo sa v skutočnosti deje so zanikajúcimi povolaniami, je vyššia efektivita práce.

Rastúci trh

„Výrazne sa mení vnútorná štruktúra povolaní, stále ich voláme ako pred 20 rokmi, ale obsah je iný. A tento proces bude pokračovať,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Zručnosti, ktoré potreboval vodič autobusu, sa zmenili – od poznania motora a jeho opráv v minulosti, cez automatické radenie spojky a ovládanie iných častí vozidla dnes až po dozor nad samojazdiacim vozidlom v budúcnosti. Murár, ktorý robil s tehlami a maltou, robil inú prácu ako murár, ktorý dnes využíva sadrokartón a lepiace zmesi, a zase inú bude robiť, keď bude dozerať na automatický stroj na kladenie tehiel. Kníhtlačiar – sadzač, ktorý nahadzoval písmená na dosku, ktorá sa následne odtláčala na papier, dnes programuje tlačiarenský stroj.

Sofistikácia profesií zvyšuje produktivitu práce. Jeden človek urobí vďaka strojom oveľa viac ako kedysi. Lekár optik vie vďaka stroju uskutočniť väčší počet operácií oka, poštár roznesie namiesto listov internetové zásielky a súčasne odčíta elektromer, novinár dokáže vďaka počítaču zistiť, overiť a napísať viac informácií ako v čase teletextu a písacích strojov. Kamera, softvér a automatická brána zabezpečia na letisku identifikáciu pasažierov podľa tváre namiesto colníka a rady sú kratšie. Stroje uvoľňujú ľuďom ruky na to, aby sa venovali inej práci, umožňujú, aby sa uskutočnilo viac transakcií, vyrobilo viac produktov a použilo menej materiálu.

Počet prekladateľov stúpa

Dôkazom posunu v náplni práce je i vývoj v prekladateľstve.Nástup softvérov paradoxne neznamenal pokles počtu prekladateľov. Podľa údajov US Bureau of Labour sa počet pracovníkov v odvetví prekladateľstva a tlmočníctva zvýšil od roku 2006 z 30-tisíc na 51-tisíc v roku 2016. Toto odvetvie sa zaradilo medzi najrýchlejšie rastúce odvetvia v USA z pohľadu prírastku pracovných miest.

Stúpol aj počet spoločností, ktoré sa tejto činnosti venovali – o štvrtinu. „Masívny nárast v používaní strojového prekladu ide ruka v ruke s enormným nárastom vykonaných prekladov. A niektoré strojové preklady musí napokon aj niekto skontrolovať, čo následne vyvoláva dopyt po ľudskom preklade,“ hovorí K. Vashee.

Stroje pomohli prekladateľom zvýšiť výkonnosť. Za rovnaký čas dokážu preložiť viac textov, čo vedie k tlaku na zníženie cien. Nižšie ceny potom otvorili dvere k prekladu biznisom, ktoré by si to predtým nemohli dovoliť, pričom objem zákaziek opätovne stúpol. Stroje a technológie spôsobili zníženie ceny za preklad a ten zrazu začal byť ekonomicky výhodný pre mnohé biznisy, ktoré by dovtedy nedokázali zaplatiť za čisto ľudský preklad. 

PRAMEŇ: Carl Frey a Michael Osborne, Budúcnosť zamestnanosti
¹ Odhadovaná pravdepodobnosť digitalizácie povolania vyššia ako 97 percent
² Odhadovaná pravdepodobnosť digitalizácie povolania do roku 2030 nižšia ako 0,5 percenta

Partneri seriálu: