Vyskúšať si život delegáta v OSN môžu aj študenti

Vianoce nad knihami

Konferencia na Harvarde nebola pre slovenských stredoškolákov len výletom do Bostonu. Každá výprava totiž na pôde simulovanej OSN zastupuje inú krajinu. Slovenskí študenti tak zastupovali záujmy balkánskej krajiny Čierna Hora, ktorá im bola vedením konferencie pridelená. Celé zimné prázdniny sa preto na toto poslanie poctivo pripravovali a strávili nad knihami a podkladmi desiatky hodín.

Tri týždne pred konferenciou posielajú študenti Harvardu takzvaný position paper. Sú v ňom uvedené stanoviská krajiny, ktorú budú zastupovať, čo chce počas konferencie daná krajina dosiahnuť a kto je v rámci globálnej politiky jej spojencom. Nestačí si to len načítať. Museli si tak popri školských povinnostiach naštudovať realitu Čiernej Hory cez stovky ďalších podkladov. Na konferencii tak nezastupovali vlastný názor, ale svoje návrhy prispôsobovali tomu, čo by daná krajina urobila a ako by hájila svoj postoj.

„To znamená prísť s návrhmi, ktoré by boli prijateľné pre obyvateľov Čiernej Hory. Bola to pre nás výzva, pretože sme mali nájsť riešenia na otázky, ktoré ešte neboli diskutované na pôde OSN,“ tvrdí Sabina. Nemohli si tak pozrieť prijaté rezolúcie OSN z minulosti a prispôsobiť si ich problému, ktorý im bol navrhnutý v rámci konferencie.

Modeloví Čiernohorci

Každý z členov skupiny bol pridelený na základe vlastných preferencií do jednotlivých výborov. Každý z nich zastupoval Čiernu Horu pri rôznych debatných stoloch – od ekonomiky až po humanitárne misie. Sabina bola v sociálnom, humanitárnom a kultúrnom výbore Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), v ktorom sa delegáti zaoberali otázkami migrácie či zdravotníctva. Rozprávali sa o utečeneckej kríze a o tom, ako je do nej vtiahnutá Čierna Hora.

Sabina si tak musela naštudovať to, ako fungujú utečenecké tábory v balkánskej krajine. „Cieľom výboru zameraného na zdravotníctvo bolo zlepšiť zdravotný stav v táboroch (nielen v Čiernej Hore) a na miestach, kde sa utečenci zdržiavajú. Ako zabezpečiť imigrantom s cukrovkou dostatok inzulínu, ako riešiť psychické problémy detí, ako zabezpečiť nástup detí utečencov do školy. Cieľom je ísť v problematike skutočne do hĺbky,“ vysvetľuje Sabina.

Zdroj: Harvard Model United Nations

Silvia zasa zastupovala v balkánsku krajinu v hospodárskom a finančnom výbore. Dostala o ekonomike ešte pred konferenciou asi 60-stranovú brožúru, ktorú počas prázdnin detailne „prelúskala“. „Bol to ale tiež len akýsi základ, všeobecný rozhľad, ktorý bol dostupný každej krajine v rámci výboru. Musela som preto pohľadať ďalšie články a materiály a prispôsobiť si napríklad vplyv krízy na fiškálnu politiku Čiernej Hory,“ vysvetľuje.

Pochopiť čaro politiky

Študent sa ale nemôže „zakukliť“ len v tvrdých dátach a informáciách, ale musí pochopiť aj zahraničnú politiku štátu, ktorý zastupuje. Musí počítať s tým, že ide primárne o politiku, a tak je prirodzené, že pri vyjednávaní s inými krajinami sa vytvárajú tábory štátov, ktoré zastupujú rovnaké návrhy. Aj keď ide o simulované zasadnutie, študenti, ktorí zastupujú napríklad Švédsko, nebudú mať rovnaký názor ako stredoškolskí delegáti, ktorí zastupujú Rusko. „Tým, že sme zastupovali Čiernu Horu, museli sme pochopiť a detailne si naštudovať to, ako sa zhoršili vzťahy medzi štátmi po rozpade Juhoslávie. Netreba sa pozerať len na súčasnú politiku, ale aj históriu a pochopiť kontext toho, prečo daný postoj krajina háji,“ vraví Sára, ktorá zastupovala krajinu v politickom výbore.

Slovenskí študenti v Bostone zastupovali záujmy balkánskej krajiny Čierna Hora

Pre slovenských stredoškolákov bolo inšpiráciou aj to, že sa mohli spoznať s rovesníkmi z celého sveta – zástupcami z európskych krajín, USA, ale aj študentmi z afrických krajín či štátov Ázie. „Oni nám do debaty prinášali novú perspektívu a názory. V rámci výboru boli ich postoje dôležité predovšetkým pri témach, ktoré sa týkali ich regiónu. Poznali realitu lepšie ako my. My sme si to len naštudovali, ale oni tam žijú,“ vraví Sára.

Cez prestávky sa tak rozprávala so študentmi z Pakistanu, ktorí na pôde modelovej OSN reprezentovali africkú krajinu Gabon. Riešila s nimi modelový príklad odpálenia priehrady v jednej ázijskej krajine. „Ja som narastajúce konflikty v tejto krajine veľmi nepoznala, ale cez prestávky mi práve študent z Pakistanu vysvetľoval, ako to tam funguje. Mohla som sa tak dozvedieť o svete niečo nové priamo od človeka, ktorý žije regióne, čo je veľmi inšpirujúce,“ oceňuje aj neformálne debaty počas obedňajších prestávok Sára.

Výsledkom je rezolúcia

Výsledkom každej konferencie je rezolúcia, čo je dokument, na ktorom sa štáty dohodli. Samozrejme, že každý štát má iný záujem na riešení problémov, a tak si každý tábor štátov navrhne v rámci výborov svoju vlastnú rezolúciu. Ak vo výbore vzniklo na daný problém päť táborov, výsledkom bolo päť rezolúcií. V posledný deň sa všetky rezolúcie predložili predsedovi komisie a začína sa tak kľúčová časť konferencie – obhajovanie postojov a návrhov.

Tábory tak tvorcom jednotlivých rezolúcií kladú otázky a očakávajú konkrétne odpovede. „Ak boli otázky, na ktoré nevedel tábor presvedčivo odpovedať, ich rezolúcia strácala na kredibilite a nakoniec sa neodhlasovala,“ vysvetľuje princíp hľadania jednej finálnej rezolúcie Sára.

Zdroj: Harvard Model United Nations

Čo však priznáva ako veľké mínus konferencie, je nedostatok času, aby si zástupcovia táborov detailne preštudovali jednotlivé rezolúcie. Na druhej strane sa tak zviditeľnili pri otázkach a odpovediach k jednotlivým rezolúciám skutočne pohotoví a rozhľadení študenti.

Na konci konferencie sa za každý výbor vyhlásil najlepší delegát. Vyhral ho ten, kto mal najviac rečníckych bodov. Čomu však bola venovaná pozornosť, je predovšetkým aktívna práca, prínos pri písaní rezolúcií, umenie hovoriť a rokovať, pripravenosť delegátov reagovať a spontánne sa vyjadrovať k jednotlivým otázkam.

Celú diskusiu viedli moderátori, ktorí zabezpečujú plynulosť diskusií, dohliadali na to, aby konferencia prebehla podľa procedurálnych pravidiel OSN. Moderátori mali tiež právo zasiahnuť a upozorniť delegáta v prípade nedodržania základných zásad politiky štátov, ktoré zastupujú. Na záverečnom ceremoniáli sa potom odovzdali každému účastníkovi diplomy, ktoré si môžu doma študenti zarámovať.