Rana z Bruselu
Problémy európskych automobiliek sú dlhodobé a štrukturálne. Do veľkej miery súvisia nielen s dopytom, ale aj nízkou produktivitou. Odhaduje sa, že až 30 európskych výrobných závodov je aktuálne v strate. A tá sa bude prehlbovať.
Aj Volkswagen stavil na prudký záujem o elektromobily, ktorý neprišiel. Miliardové investície sa nevrátili. Na jednej strane išlo o utopené náklady, na strane druhej automobilke hrozia drastické pokuty. Už na budúci rok do platnosti vstupujú nové emisné pravidlá EÚ. Pokiaľ budú nové vozidlá produkovať viac oxidu uhličitého, ako majú určené, pokuty budú vysoké. V prípade Volkswagenu ide potenciálne až o dve miliardy eur ročne. Najhoršie pre automobilky je, že dopyt po elektrovozidlách nemajú v moci.
Elektrická revolúcia sa napriek cieľom európskych politikov totiž nekoná. Aj Volvo ako vlajková loď elektromobility znížilo svoje cieľ výroby batériových vozidiel a rozšírilo produkciu hybridov. Ďalšia švédska firma – najväčší európsky start-up Northvolt – oznámila veľké prepúšťanie a hľadanie investorov. Jeho problémom je neschopnosť škálovať produkciu v objeme a cenách, ako zamýšľal.
Nie je prekvapením, že vlády v postihnutých krajinách sa budú brániť zeleným cieľom Bruselu, ktoré sú odtrhnuté od reality, najmä v súčasných ekonomicky zložitých časoch.
Kým nemecká vládna koalícia, v ktorej sú aj zelení, sa bude snažiť elektromobilitu pretláčať novými dotáciami, pragmatickejšie európske vlády budú hľadať alternatívne riešenia. Príkladom je taliansky minister energetiky Gilberto Pichetto Fratin, ktorý uviedol, že „zákaz nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035 je absurdný a treba ho revidovať“.
Čím skôr sa európska politika zosúladí s globálnymi štandardmi a iniciatívami, tým väčším problémom sa vyhnú jej firmy a ekonomiky. Medzitým hodnota akcií Volkswagenu klesla ešte nižšie, ako bola počas emisného škandálu v roku 2015.
