Ukrajincov potrebujeme. Otázne je, či tu naozaj ostanú

Kolegov z Ukrajiny či iných krajín budú Slováci stretávať častejšie. Zamestnávatelia ich totiž potrebujú čoraz viac, a to nie len pre následky koronakrízy. Slovenský trh trpí aj pre starnutie obyvateľstva a kvôli absolventom, ktorých študijné odbory často nezodpovedajú tomu, čo by pracovný trh v súčasnosti potreboval. Zamestnávatelia kritizujú, že mladí ľudia sa až príliš často rozhodujú pre humanitné odbory.

Zamestnávateľom tak chýbajú pracovníci v technických odboroch, informačných technológiách, zdravotníctve, ale aj v službách, ako sú hotelierstvo a gastro. Veľké množstvo mladých ľudí, ktorí sa týmto oblastiam predsa len rozhodnú venovať, totiž často odchádza za lepšími platovými podmienkami do zahraničia. „Je preto veľmi dôležité, aby sa do budúcna vymyslela stratégia, ktorá by prilákala mladých ľudí na pracovný trh na Slovensko,“ apeluje Katarína Tešla, manažérka komunikácie a PR Kariéra.sk.

Demografiu neoklameme 

Kým sa však nájde spôsob, ako problém s nedostatkom pracovnej sily na trhu vyriešiť systémovo, môžu domácich pracovníkov zastúpiť napríklad aj ľudia, ktorí boli vinou vojny nútení opustiť Ukrajinu. Títo cudzinci ešte pred rokom 2020 pracovali najmä v automobilovom priemysle, ale aj vo výrobe a výhodou bol aj ich vek. Analýza Jozefa Krabáča zo spoločnosti Trexima Bratislava totiž poukázala na výhodu mladšieho priemerného veku ukrajinských pracovníkov, ktorý sa pohybuje priemerne na úrovni 38,8 roka. Pracujúci Ukrajinci sú tak priemerne o 5,6 roka mladší než Slováci. Týmto spôsobom môžu doplniť nerovnomernú demografickú štruktúru v radoch zamestnancov. Táto veková štruktúra by mala ostať zachovaná, pretože podľa marcových údajov spoločnosti Kariéra.sk sa o prácu najviac uchádzajú ľudia vo veku 35 až 44 rokov.

Prácu by im pritom na Slovensku doprialo až 43 percent z 3 036 respondentov prieskumu, ktorý realizoval portál Kariéra.sk, čo možno považovať za posun oproti náladám spred roka 2020. „Pred koronakrízou sme tu mali podstatne viac zahraničných pracovníkov, pričom mnohí domáci obyvatelia, ale aj politici to vnímali ako problém. Pritom to tak nebolo, práve naopak, potrebovali by sme ich ešte viac,“ komentoval Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Pracovníkov vtedy zháňal napríklad automobilový priemysel, ktorý zamestnával ľudí nielen z Ukrajiny, ale aj zo Srbska či z Bieloruska, a to napriek jeho väčšej náročnosti.