Test Ford Kuga po modernizácii: Stále jazdí nad štandardom svojej triedy

Kým motor neprekvapil ani nesklamal, podvozok považujem za silnú konkurenčnú zbraň Kugy. Vlastne podľa očakávania. Fordu sa už dlhodobo darí nachádzať optimálny kompromis medzi protichodnými požiadavkami na komfort posádky a stabilitu auta. Kuga vlastne len drží líniu. Zimné sedemnástky neodskakujú, pruženie žehlí drobnejšie nerovnosti, karoséria sa napriek vyššiemu ťažisku vážnejšie nenakláňa. Dobrý pocit z jazdy na technickej trati umocňuje citlivé riadenie. Ako z čítanky.

Živá schéma práce pohonu štyroch kolies však prináša prvé prekvapenie. Všetky štyri kolesá sú takmer v permanentnom zábere. Presnejšie – zadné kolesá sa pripájajú už pri miernom zrýchľovaní aj bez ohľadu na to, že adhézne podmienky sú v poriadku a vozovka suchá.

Tu sa skrýva aj jedno z vysvetlení, prečo je Kuga aj na nerovnom povrchu taká stabilná, prečo tak suverénne akceleruje z oblúkov. Na snehu je zasa celkom hravá. Nevšimol som si síce, že by v akejkoľvek situácii zadné kolesá prenášali väčšiu porciu krútiaceho momentu ako predné, napriek tomu dostať úmyselne zadnú nápravu v zákrute do šmyku nie je problém. Podmienkou sú neobsadené zadné sedadlá. 


Skrátka mám tú česť s takmer permanentnou štvorkolkou. O to s väčším očakávaním absolvujem meranie spotreby na testovacom okruhu. Výsledných 7,5 l/100 km, tak trochu podľa očakávania, neoslňuje. Zrejme aj preto, že zadné kolesá sú v zábere, aj keď to nie je nevyhnutné.

Záver

Ani po modernizácii nebudete mať z toho auta pocit, že je výstrelkom najnovšej módy. To môžeme očakávať až od generačnej výmeny. Jedno je však isté – hlavne zásluhou rozšírenej palety doplnkovej výbavy, nového infotainmentu a systému Sync3 morálne aj technicky pookriala. Pritom si zachovala to, prečo si získala svoj okruh priaznivcov – výborné jazdné vlastnosti a ovládateľnosť, ktoré ju posúvajú jasne nad štandard tejto triedy.