Pozor na oranžovú
Nadišiel čas jazdu si konečne užiť. Prepínam do športového módu. Spojka naďalej kladie nezmenený vážny odpor. Ešte sa pohrávam s radiacou pákou a vychutnávam si jej krátke dráhy a jednoznačnosť, s akou zapadajú prevody. Nakoniec to dám: I., II., III. , motor buráca, zotrvačná sila ma tlačí do kresla, po každom preradení chytám kopanec do ľadvín. A keď pravačka uberie plyn, výfukové hrdlá to komentujú salvami. V momente, keď strelka otáčkomeru pretína 2 500, začína sa to pravé orechové, medzi 4 000 a 5 000 prichádza ďalší záťah a ten drží – nepoľavuje.
Pozor na oranžovú kontrolku RS v strede otáčkomeru. Keď ručička pretne 6 000, blikne a mám desatinky sekundy na to, aby som preradil. Inak pri 6 500 motor a s ním aj jasanie adrenalínu zarazí obmedzovač. Návykovú akceleráciu opakujem znova a znova, štvorkolka ani raz na štarte nezaváha. Keď neskôr skúšam Launch Control, zdá sa mi hriešne zbytočný. Tento Focus totiž zakaždým spoľahlivo padne do výstrelu.
Zdroj: Ford
Na hrane
Kľukaté okresky si tiež prichádzajú na svoje. Mám neustále plné ruky práce. Ani krátka rovinka nedovoľuje oddych, musím zápasiť s riadením. RS chce ísť na zvlnenom asfalte po svojom. Tento efekt sa ešte prehĺbi pri kritickom brzdení. Strelka rýchlomeru sa voľným pádom ženie zo stoosemdesiatky nadol.
Medzitým trilkovanie medziplynu a rany od výfuku. Na prahu zákruty za stáleho brzdenia Focus najprv zatočiť nechce, keď ho k tomu prinútim, minie apex a so silnejúcim záberom cítim, ako sa vonkajšie zadné koleso zahryzlo do asfaltu. Až v ďalšom oblúku sa mi ráznejšou akceleráciou podarí zadok rozhodiť.
ESP zasahuje len diskrétne. Stop. Volím mód Track a hurá späť na trať. Pruženie ešte viac stuhlo, cítim aj to najjemnejšie zvlnenie vozovky a stabilizačný systém sedí na striedačke ako hokejový brankár počas power play. Viem, že o podvozok sa môžem oprieť, ale len potiaľ, potom zadok „ustrelí“. Krátke kontra a žehnám riadeniu s krátkym prevodom. Vyšívam esíčka s čoraz väčšou istotou znova a znova, bahním si pod náporom odstredivých síl a hulákam – tentoraz do rachotu výfuku – to je ono. V terminológii klasika – zverina ako vyšitá.
