Dýchaj, maličký
Ak patríte k len trochu vnímavým motoristom, pohľad na romanticky belasý exemplár vás nemôže zmiasť. Mimochodom, to nie je žiadna romantika, ale erbový metalický odtieň (za príplatok) Nitrous Blue. Nátura lovca z tohto Focusa vyžaruje, nech zaujmete ktorúkoľvek pozorovaciu pozíciu. Ani k tomu nepotrebuje do strán vytiahnuté blatníky ako predchádzajúca generácia. Uhrančivý predný nárazník má vyformovanú prítlačnú nábehovú hranu.
Extrémne priepustná maska náporového chladenia je tu na to, aby sa turbom dopovaný „votrelec“ – udomácnený a driemajúci pod prednou kapotou – mohol zhlboka nadýchnuť a schladiť, keď sa prebudí.
Porciu kyslíka privádzajú šachty tiež k výkonným brzdám. Zadnej partii dominujú dva neštylizované komíny výfukovej sústavy a predovšetkým nápadný strešný spojler. Profil odhaľuje rozšírené prahy v spoločnosti temne lakovaných diskov kolies. Cez ich sporý „výplet“ máte Brembá ako na dlani. Rozkročená vyzývavosť sama.
Zdroj: Ford
To je ono
Otváram dvere na strane vodiča a pri pohľade na predné ultrašportové sedačky Recaro Performance (na objednávku) si nahlas poviem – to je ono. Aj za tú cenu, že potom mi zakaždým pri nastupovaní prekážajú vysoké bočnice tak, že sa sotva pretiahnem medzi nimi a volantom. Keď však telo zapadne, cítim, ako ma sedačka obopne. Pritom sa sám seba pýtam, čo chlapisko, ktorý do škrupiny mieni poskladať namiesto mojich osemdesiatich kilogramov trebárs metrák...
Vysoký posed tak trochu pripomínajúci pozíciu v SUV k týmto Recarám nerozlučne patrí. Zvykám si, že na oceľové pedále šliapem zhora, ešte ľahšie na dobrý výhľad. Ďalej už len kompletizujem inventúru položiek, ktoré RS na rozdiel od svojich konfekčných súrodencov obsahuje. Dlho sa nimi nezdržujem – pekne formovaný športový volant s hrubým vencom, potom „kaplnka“ dodatočného prístrojového vybavenia, ktoré nad rámec štandardu sleduje teplotu a tlak olejovej náplne motora, ako aj tlak turbodúchadla. K tomu spínač jazdných režimov pri kulise radiacej páky a hotovo.
Zdroj: Ford
Hra na slušniaka
Poviem vám tak, ako to cítim. Focus RS je tvrdá rehoľa. Ak presadnete z nejakej limuzíny, nadobudnete pocit, že mu zabudli nakonfigurovať pruženie. Ale pozor, aby nedošlo k omylu. Nie je to kostitras, on sa netrasie. Po bratislavských cestách síce poskakuje, ale podvozok ostáva mĺkvy, ako keď udierate dlaňou na nákovu.
No o zaslúženú pozornosť si koleduje predovšetkým hlboký basbarytón, ktorý preniká do interiéru ako reakcia na štart a potom na každý pohyb akcelerátora. Pritom samotný motor spredu nepočuť – decibely doliehajú len zozadu z hrdiel výfuku.
Ekonomickým režimom ostro nabitá zbraň nedisponuje, a tak radím „Normal“ ako rozcvičku. Hodí sa aj na meranie spotreby. S vypätím posledných psychických síl držím Focusa v hraniciach rýchlostných limitov aj za cenu, že mi ukazuje zadok kdečo – vrátane Dacie Logan. Trápenie sa po 100 kilometroch končí a palubný počítač hlási 9,2 l/100 km.
Zdroj: Ford
