Cesta za mliekom
Senicu si za druhý domov pre Enciány i Plesnivce skupina Tami vybrala preto, že v oblasti vie mlieko kúpiť jednoduchšie ako pod Tatrami. Až 60 percent slovenského mlieka sa vyprodukuje na západe krajiny, a tak tam majú mliekarne kratšie vzdialenosti na jeho zvoz.
Nová syráreň spracováva zatiaľ iba mlieko zo senickej oblasti. Lebo ide len na polovičný výkon. No keď sa v priebehu jesene dostane na plný výkon, nasmeruje do nej skupina Tami aj časť mlieka, ktoré dnes putuje do jej nitrianskej mliekarne. Celkovo sa objem mlieka spracovávaný skupinou nezmení. Ibaže teraz už bude mať na predaj viac syrov na úkor menšej výroby konzumného mlieka.
Pri plnom výkone nová syráreň denne spracuje až 80-tisíc litrov mlieka a z neho vyrobí niečo viac ako 10 ton camembertov.
Najusilovnejší syrár
Nová syráreň zastrešená obchodným názvom Syráreň Tami vznikla v areáli Syrárne Havran. Na mieste bývalej kotolne a garáže pre dodávkové autá mliekarne. No o to modernejšie je nové dielo.
Vo fabrike prekvapí precízne pracujúci robot. Laici si totiž roboty skôr spájajú s linkami na zváranie autokarosérií. Ten zo syrárne obchádza kade so základnou syrovinou, mení si nástroje, raz syry v kadiach mieša a hneď za tým zasa krája. Po zmene ešte sám všetko vyčistí a poumýva. Robot v syrárni nahradil tých najsilnejších chlapov, ktorí sa museli pri miešaní po hodine striedať.
Robot je zo Švajčiarska, no pre potreby syrárne ho upravovala jedna slovenská firma. Stál najviac z celej fabriky, viac ako milión eur. A to ešte nie je prvý v skupine Tami. Podobný už tri roky pracuje na camembertoch aj v kežmarskej fabrike.
Aj do potravinárstva pritom robotizácia vstupuje tiež pre nedostatok ľudí. V novej senickej syrárni nemá Tami teraz iba dvadsiatku vlastných, ale aj 16 agentúrnych zamestnancov. Iných získať nevedela. Prevádzka vyrástla bez podpôr štátu. Tami sa síce zaujímala o eurofondy, no neuspela.
Mikuláš Bobák so zástupcami Syrárne Havran Mariannou Jačaninovou a firmy AgroTami Pavlom Tóthom Zdroj: Maňo Štrauch
Širšie vývozy aj zisky
Po plnom rozbehu syráreň pridá skupine Tami nové ročné tržby zhruba 10 miliónov eur. Firma sa posunie na métu 160 miliónov eur.
Dva a pol tisíca ton nových camembertov ročne je pritom dosť veľký objem. No Tami si verí, že na ne nájde odbyt. Aj preto, že hlavný regionálny konkurent v ich výrobe – česká vetva francúzskej Savencie oznámila zatvorenie jedného zo svojich českých závodov, konkrétne v Sedlčanoch.
Dôležité je, že samotnej Tami sa darí pri uzatváraní nových kontraktov. Čoraz viac camembertov vyváža do cudziny. Predovšetkým do Česka, Maďarska a Poľska. Celkovo tvorí export už dnes až 30 percent tržieb skupiny, čo je na pomery domáceho potravinárstva dosť vysoké číslo. Pod vlastnými značkami Plesnivec a Encián predáva Tami camemberty iba na Slovensku. Do cudziny, hlavne do zahraničných sietí Tesca a Lidla, ich dodáva len cez privátne značky obchodných reťazcov.
Silnejšia výroba camembertov na úkor konzumného mlieka zvýši zisky Tami
Práve export zásadne rozšíril výrobu slovenských camembertov. Keď M. Bobák v 90. rokoch kúpil kežmarskú mliekareň, camemberty sa tam vyrábali len tri dni v týždni, aj to ani nie v polovičnom objeme ako dnes, keď beží produkcia nepretržite počas celého týždňa.
Podstatnejšie je, že väčšia výroba camembertov na úkor konzumného mlieka môže zvýšiť zisky skupiny. Už dlhšie sú totiž jej slabinou nevýrazné profity. Pri tržbách až 150 miliónov eur dosahuje zisky iba pár stoviek tisíc eur. Dlho vraj výraznejšie nezarábala aj preto, že v čase prebytkov konzumné mlieko musela predávať so stratou. Teraz má viac syrov, ktoré sú vždy ziskovejšie. Vlani kežmarská mliekareň vykázala nebývalý zisk 1,8 milióna eur, no ten bol podľa M. Bobáka iba výsledkom predajov nepotrebného majetku. Trvalejšie zisky z mlieka očakáva až neskôr. Aj po rozbehu nových výrob syrov.
Robot v syrárni vykryl najťažšie práce pri miešaní a krájaní základnej suroviny Zdroj: Maňo Štrauch
