Snažia sa robiť čo najefektívnejšie, aby dokázali stlačiť ceny produkcie a uspieť tak v silnom konkurenčnom boji. Je to aj prípad prievidzskej tlačiarne Patria I., ktorá kedysi mávala objednávky nadlho dopredu. Ako jeden z dvoch podnikov v bývalom Československu mohla tlačiť zvitky a termopapiere. Dnes ju živí iná, širšia zákazková náplň.
Posledných tridsaťštyri rokov podniku šéfoval Peter Mello. Z pozície väčšinového majiteľa si už však vychoval aj svojho nástupcu. Od vlaňajšieho septembra tlačiareň Patria I. manažuje jeho mladší syn, vyštudovaný polygraf Jakub Mello.
Práca na dva roky dopredu
Prievidzská Patria I. nie je klasická rodinná firma, no zato má poriadne bohatú históriu. Jej korene siahajú ku sklonku 19. storočia, keď na hornej Nitre vznikla prvá tlačiareň. O necelé dve desaťročia jej v meste pribudol konkurent. Pred druhou svetovou vojnou sa zlúčili a spoločný podnik pokračoval pod názvom Patria.
Za socializmu bola tlačiareň pod správou viacerých podnikov, až v šesťdesiatych rokoch zakotvila v štruktúrach martinských Tlačiarní SNP. V tom období do Patrie nastúpil vyučený polygraf P. Mello. Začal ako strojmajster, neskôr sa stal majstrom výroby a časom sa prepracoval do funkcie riaditeľa, v ktorej zotrval vyše troch desaťročí.
Počas bývalého režimu mala Patria o robotu postarané aj na dva roky dopredu. Orientovala sa na výrobu zvitkov (napríklad faxových pások), termopapierov využiteľných v zdravotníctve a rôznych milimetrových papierov pre celú socialistickú republiku. Okrem Patrie sa týmto druhom produkcie zaoberala už len jedna pražská tlačiareň. Časť výroby smerovala z Prievidze na vývoz. Postupom času termopapiere a faxové rolky z produkcie hornonitrianskej firmy vymizli.
Po páde komunizmu, keď sa štátne podniky rozpadali, Patriu prebral päťčlenný manažment na čele s P. Mellom. Dnes sú vo firme traja spoločníci, väčšinový podiel drží P. Mello s manželkou Ľudmilou, ktorá pracuje na pozícii ekonomickej riaditeľky. „Otec sa vždy staval k tlačiarni ako k rodinnej firme. Celý život ma viedol k tomu, aby som ju po ňom raz mohol prebrať. Nenútil ma, ale od malého decka vo mne budoval vzťah k firme,“ hovorí syn J. Mello, ktorý už pár mesiacov riadi Patriu I.
Rekreačný tenista P. Mello, ktorý je momentálne v Ázii, podáva synovi turnajovú trofej. Zdroj: Milan David
Tlačiar z presvedčenia
Keď si chcel J. Mello privyrobiť počas študentských rokov, išiel na brigádu do otcovej tlačiarne. Strávil v nej nejedno leto. Páskovanie či fóliovanie na expedícii alebo robota v grafickom štúdiu boli pre neho prirodzeným spôsobom, ako si prilepšiť. Rovnako prirodzene odmalička inklinoval k tlačiarni, čo, naopak, nebol prípad jeho staršieho brata Matúša, ktorý v nej síce chvíľu pracoval, no potom sa vydal inou cestou. Ich otec P. Mello je zanietený tlačiar. V práci zvykol tráviť celé dni a postupne budoval firmu. J. Mello si spomína, ako napríklad spoločne chodievali na víkendové kontroly, keď tlačiarenské stroje vo fabrike bežali v nepretržitej prevádzke.
Jakub Mello, PatriaI Zdroj: Milan David
Keď J. Mello študoval v maturitnom ročníku na prievidzskom bilingválnom gymnáziu (so zameraním na nemecký jazyk), mali s otcom po prvý raz vážnejšiu debatu o tom, čomu by sa chcel v živote profesijne venovať. Tínedžer už vtedy nerozmýšľal o ničom inom než o práci v tlačiarni. Po strednej škole sa tak začal profilovať ako expert v polygrafii. Najskôr ju odišiel študovať na univerzitu v Pardubiciach, no zakrátko sa presunul na Hochschule der Medien v Stuttgarte, kde sa ponoril do odboru manažment printových médií. Keď doštudoval v zahraničí, na diaľku si ešte dopĺňal vzdelanie na trenčianskej Vysokej škole manažmentu.
Skúsenosti zo štúdia v Nemecku si J. Mello nevie vynachváliť. Vedomosti poslucháčom v škole odovzdávajú ľudia, ktorí dobre vedia, o čom hovoria. Sú nielen odborne zdatní, ale majú tiež dlhoročné praktické skúsenosti v brandži, napríklad v tlačiarňach či vydavateľstvách.
