Je teda podľa vás potrebné kapacity energetického zhodnocovania navýšiť?
Treba to vnímať z dynamického pohľadu. Ak sa každým rokom bude zvyšovať množstvo triedeného kuchynského odpadu, tak bude miznúť z komunálu. Rovnako narastá triedenie papiera a plastov. Množstvo zmesového komunálneho odpadu sa teda bude znižovať. Čiže dnes možno chýbajú kapacity, ale kým by sa vybudovali, štruktúra odpadu sa výrazne zmení. Teda výhľadovo potreba tých zariadení nie je taká akútna, ako sa dnes môže zdať.
Dospejeme tak až do štádia, že skládky nebudú potrebné?
Aj materiálová recyklácia má svoje limity. Sú odpady, ktoré nie je možné energeticky zhodnotiť a je potrebné ich skládkovať. Napokon aj v Nemecku, kde sa prevažná časť odpadu spaľuje, je v prevádzke okolo 1600 skládok. Zo spáleného odpadu totiž okrem tepla a elektrickej energie, vznikajú aj škvára a popolček. Z jednej tony paliva je to až 330 kilogramov. Tie majú klasifikáciu nebezpečného odpadu, nie je možné ich použiť na stavebné práce, takže patria na skládku.
Štát sa zároveň od budúceho roka pokúsi skrátiť cestu ľudí ku zberným nádobám. Čo sa zmení?
Cieľom ministerstva je zabezpečiť komfort, aby občania nemali ďaleko k zberným nádobám, zavádza sa preto nulová donášková vzdialenosť pre jednotlivé druhotné suroviny. Zjednodušene povedané, cieľom je aby pri rodinných domoch bola samostatná nádoba resp. vrece na každú komoditu, teda papier, plasty, kovy a viacvrstvové kombinované materiály. Pri bytových domoch musí byť nádoba pre každú komoditu na každom stojisku.
Takže zberných nádob bude ešte viac?
Dôjde k výraznému zhusteniu infraštruktúry. To zvýši náklady zberových spoločností pretože infraštruktúru je potrebné zabezpečiť, ale aj obslúžiť. Odhadujeme, že sa zvýši čas potrebný na obslúženie jednotlivých nádob.
Viac zberných nádob teda znamená viac prejazdov smetiarskej techniky v mestách. Má to zmysel?
Som v tom skeptický, pretože napríklad pri kovoch príde už zavedeným zberom plechoviek k výraznému poklesu množstva. Extrémne to predraží náklady bez významného priblíženia k splneniu recyklačného cieľa. Ak sa pozrieme na príklady v zahraničí, tak je tam snaha presunúť odpady a ich zber do okrajových častí a vytvárať veľké zberné dvory. Takže tam je trend skôr opačný a tie mestá reálne majú mieru recyklácie vyššiu.
Je vôbec efektívne triediť odpad na strane domácností? Nemožno mať nádob menej, zbierať do nich všetok odpad bez rozdielu a triediť ho priemyselne?
Aj taký koncept sa využíva v niektorých zahraničných mestách. Možno to vidieť aj na letiskách, ktorými prechádza veľké množstvo ľudí s rôznych krajín a s odlišnými triediacimi návykmi. Určite je vhodné oddeliť aspoň mokrú frakciu od suchej, aby nedošlo k znečisteniu potravinovým zvyškami. Myslím si, že to je jeden z konceptov, ktorý v budúcnosti môže prísť. Vybudujú sa veľké priemyselné zariadenia na triedenie odpadu, ktoré budú plne automatizované.
Ako vnímate nastavenie poplatkov za zber odpadov? V niektorých zahraničných krajinách práve vysokými poplatkami za zber komunálu motivujú ľudí k lepšiemu triedeniu.
Výška poplatkov vo väčších západných mestách prekračuje aj 200 eur ročne, kým tu je to nezriedka menej ako 20 eur. Pritom európske ciele musíme plniť rovnako ako akákoľvek iná krajina, akurát na to máme výrazne menší balík prostriedkov. Reálne náklady sú pritom veľmi podobné. Takže určite je potrebné postupne zvyšovať poplatky. Nešťastím je, že historicky je to na Slovensku záležitosť komunálnej politiky a na tej úrovni je veľmi ťažké poplatky zvyšovať. Logicky poplatok na občana by mal byť minimálne vo výške nákladov.
O akom veľkom rozdiele oproti súčasnej výške by sme potom hovorili?
Myslím si, že poplatky by reálne mali byť niekde na úrovni 60 až 70 eur. Teda v niektorých prípadoch dvojnásobok až trojnásobok súčasnej výšky.
- Oliver Šujan (48)
- Vo funkcii generálneho riaditeľa spoločnosti Marius Pedersen Slovensko, dcérskej firmy najväčšej súkromnej dánskej spoločnosti v oblasti nakladania s odpadmi, pôsobí už deväť rokov. Firma Marius Pedersen sa na Slovensku etablovala ako profesionálna spoločnosť, ktorá poskytuje služby v oblasti odpadového hospodárstva, údržbe komunikácií a starostlivosti o zeleň. Spolupracuje s viac ako 400 mestami a obcami, pričom zabezpečuje tieto služby pre takmer jeden milión obyvateľov a približne štyritisíc podnikateľských subjektov.
