S rastúcou životnou úrovňou pribúda na Slovensku množstvo odpadu. Poradiť si s ním sa nedarí, väčšina končí na skládkach. Žiada si to systémové zmeny. Uviesť nové nároky do praxe si vyžaduje investície v desiatkach miliónov eur. Chýbajúca diskusia a krátke termíny z nich však robia ťažko splniteľné výzvy. „Trendy v zahraničí sú iné a výsledky lepšie,“ upozorňuje generálny riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen Oliver Šujan.
Ktoré trendy formovali sektor odpadového hospodárstva v minulom roku?
Ani odpadový sektor neobišiel kovid. V komunálnom segmente došlo k zmene správania ľudí. Prešli z kamenných predajní na internet a takto kupované tovary majú inú štruktúru obalov. Ide najmä o odpady ako papier a plasty. Nejde len o obaly, ktoré dostane do rúk zákazník, je to celá škála paliet a fólií. Došlo k nárastu objemu v desiatkach percent. Na druhej strane, obsluhujeme aj podniky. Na Slovensku je to prevažne automotive, kde sa pokles výroby prejavil aj v produkcii odpadov.
Množstvo odpadu z domácností teda narástlo?
Nedošlo k zmene spotreby, iba sa presunula z kamenných predajní na internet. To znamená, že spotreba vygenerovala dodatočné obaly, ktoré by inak neboli potrebné. Slovenský spotrebiteľ pritom dobieha európsky priemer. So zvyšujúcou sa životnou úrovňou narastá spotreba a teda aj produkcia odpadu. Napríklad Dánsko má priemernú produkciu 780 kilogramov odpadu na obyvateľa, my dosahujeme polovicu z toho. Avšak z pohľadu štruktúry, je trend veľmi pozitívny. Každoročne sa zvyšuje podiel druhotných surovín, ktoré dokážeme vyzbierať.
Aký dopad má na vás nový zálohový systém PET fliaš a nápojových plechoviek?
Miera ich recyklácie tým určite narastie. Otázkou však je, čo urobiť so zvyškom plastových odpadov. PET fľaše sú jednoznačne najcennejšou komoditou a do veľkej miery dotovali náklady spojené na triedenie a materiálové zhodnotenie ostatných odpadov v žltej nádobe. PET fľaše, ktoré tvorili okolo 20 percent, vypadnú a ostane nám ostatný plast. Naďalej pritom musíme zabezpečiť jeho až 40 percentnú mieru recyklácie.
Je to vôbec technicky možné?
Snažíme sa upraviť systém triedenia a zabezpečiť technológie na automatizované triedenie plastových obalov, aby sme dokázali identifikovať jednotlivé plastové polyméry. Slovenské aj európske kapacity na recykláciu týchto ostatných plastových obalov, sú však prakticky nulové. Zároveň ministerstvo životného prostredia neupravilo sadzby, za ktoré zber prebieha. Ostali na úrovni z roku 2021. To je pre nás obrovská výzva.. Predovšetkým sú to komunálne fólie, veľakrát znečistené potravinami, čo v podstate znemožní akúkoľvek materiálovú recykláciu.
Od budúceho roka pribudne aj povinnosť úpravy odpadu pred skládkovaním. Čo to bude znamenať v praxi?
Na Slovensku sa vyprodukuje celkom asi 2,4 milióna ton komunálneho odpadu. Časť sa zrecykluje, časť sa spáli a približne 1,2 milióna ton skončí na skládkach. Toto množstvo zmesového komunálneho odpadu bude potrebné upraviť predtým, ako je uložené na skládku. V našom prípade sa to spája s investíciami na úrovni 20 miliónov eur. V súčasnosti projektujeme, snažíme sa zrýchliť povoľovacie procesy, hľadáme dodávateľov technológie. Avšak ich dodacie lehoty sú často dlhšie ako rok.
Stihnete investície zrealizovať včas?
Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve dlhodobo upozorňuje, že ministerstvo dalo na prípravu kapacít extrémne krátky čas. Navyše neprebehla žiadna diskusia s prevádzkovateľmi skládok a ani námietky, ktoré sme dali nie sú akceptované. Pre nás je to nôž na krk. Netrúfam si povedať, či Slovensko bude pripravené v januári tak, aby každá tona zmesového komunálneho odpadu bola predupravená. Skôr si myslím, že nie.
Prečo je úprava odpadu pred skládkovaním potrebná, zvýši sa tým miera recyklácie?
Zmyslom úpravy odpadu nie je z komunálu vo významnej miere triediť druhotné suroviny. Na to sú primárne farebné nádoby. Cieľom je stabilizácia tej časti odpadu, v ktorej sa predpokladá biologická zložka. Teda v prípade, že nedošlo k dostatočnému triedeniu v kuchyni a ten odpad skončil v čiernej nádobe. Úpravou vznikne ťažká a ľahká frakcia, pričom tá ľahká sa bude dať použiť ako alternatívne palivo.
Zber kuchynského odpadu je ďalšia novinka zavedená vlani. Nie je toto triedenie duplicitné?
Zavedenie biologického zberu biologicky rozložiteľného odpadu je relatívne nové, a množstvo biologického odpadu je stále relatívne vysoké, tvorí okolo štyridsať percent obsahu čiernych nádob. Ale to číslo bude klesať a časom bude stabilizácia jednoduchšia, respektíve stratí zmysel. Povinnosť úpravy odpadu od roku 2023 vychádza z toho, že občan triedenie neurobil dostatočne. Mali by sme sa viac venovať tomu, aby vedel ako má triediť a čo triediť nemusí.
Z pohľadu štruktúry sa zvyšuje podiel druhotných surovín, ktoré dokážeme vyzbierať
Spomínali ste, že úpravou vznikne aj alternatívne palivo. Máme kapacity na jeho využitie?
V súčasnosti sú na Slovensku dve spaľovne komunálnych odpadov, ktoré však svoje kapacity využívajú a neprijímajú nový odpad. Primiešavať palivo z odpadu k uhliu sa po novom zaviazali aj štátne teplárne. Dáva im to zmysel, lebo tak znižujú emisie a ušetria na emisných povolenkách. Rovnako cementárne avizujú väčšie využívanie slovenského odpadu namiesto importu zo zahraničia. Ale ani tie v súčasnosti nemajú kapacitu využiť celé množstvo paliva, ktoré sa predúpravou vyrobí, niekoľko násobne by prevyšovalo ich možnosti.
Ďalšie dôležité správy:
