Niekto striptízový klub, iný kankánové tanečnice, ďalší politickú satiru. Pravdu môže mať každý. Ponímanie kabaretu sa totiž mení aj podľa krajiny. V bratislavskom Red Cat Cabarete, jedinom kabaretnom repertoárovom divadle na Slovensku, je však všetko inak.
V prvom rade je to miesto, kde sa spolu s ostatnými divákmi aj účinkujúcimi budete cítiť ako jedna rodina. Možno si v ňom nájdete aj nových priateľov. A keď naberiete odvahu na exhibicionizmus, tak sa budete môcť na javisku aj predviesť.
Zážitok sa začína v Red Cat Cabarete už pri vstupe, kde návštevníkov vítajú uvádzači oblečení podľa témy šou v daný večer. Následne si ich „prevezme“ elegantná produkčná Martina Džačková, ktorá sa s každým hosťom porozpráva a potom ho odprevadí do podzemnej sály, kde ho usadí na vopred určené miesto. Divadlo má stolové sedenie a kapacitu šesťdesiat miest.
Zdroj: Milan David
Na oblečení záleží
Bratislavský kabaret má svoje pravidlá. To základné sa týka oblečenia. Cení sa elegancia, aspoň nedbalá, originalita, prípadne jemná extravagancia. Tabu sú tepláky a rozťahané tričká. Ak prídete nevhodne oblečení, M. Džačková vás na to vtipne upozorní, z čoho bývajú hostia niekedy aj zaskočení, ale domov vás pre to nepošle.
Dress code však neplatí len pre návštevníkov. „Hocijako oblečení nemôžu chodiť do kabaretu ani naši herci. Ak sa chcú pohybovať medzi návštevníkmi, jedine v kostýme alebo v slušnom oblečení,“ hovorí pre TREND majiteľka kabaretu, herečka Lucia Siposová, známa nielen z filmov či seriálov, ale aj z televíznej šou Tvoja tvár znie povedome.
Jej podnik si zakladá na tom, že návšteva divadla je sviatok. Kabaretiérka preto víta, keď sa návštevníci oblečú podľa témy večerného predstavenia. Pri inscenácii Studio 34 / Party show to môže byť napríklad funky oblečenie s prvkami sedemdesiatych rokov, pri Made in Slovakia sú vítané zase tradičné ľudové prvky. Jemná pikantéria či kúsky pripomínajúce päťdesiate roky sú vhodné napríklad na NeferNefer & Burlesque Show.
Studio 34 / Party Show prináša bizarné kostýmy a vtipné verzie slávnych hitov. Zdroj: Milan David
Atmosféra počas predstavení, ktoré sú postavené najmä na hudbe, tanci, speve, ale aj šteklivosti, je v kabarete vždy uvoľnená. Neznámi ľudia tu k sebe majú o čosi bližšie, aj preto sa spolu bezprostredne rozprávajú. Zábrany dokonca strácajú aj v iných smeroch. Niektoré šou sú totiž interaktívne, a preto, kto chce, môže sa do nich zapojiť a predviesť sa spevom, tancom alebo svojím osobným príbehom.
„Raz nás napríklad počas predstavenia Studio 34 / Party Show jeden divák prekvapil profesionálne zvládnutým striptízom,“ hovorí so smiechom L. Siposová.
Ďalším špecifikom bratislavského kabaretného divadla je, že zážitok sa tu rozhodne nekončí odohraním predstavenia. Práve naopak. Ľudia po ňom ostávajú pri bare, kde za nimi príde nielen kabaretiérka, ale aj herci a herečky. Celý umelecký aj manažérsky tím musí byť, jednoducho, neustále dobre naladený.
Humor aj vážne témy
Okrem zmyselného hudobno-tanečného divadla však Red Cat Cabaret prináša na javisko aj tabuizované témy. Snahu o zmenu spoločenského pohľadu na ne si totiž vytýčilo ako jeden z cieľov už pri svojom vzniku. „Hoci väčšinu repertoáru tvoria hravé a jemne pikantné hudobné šou, priestor dávame aj činohre na háklivé témy, nad ktorými musia diváci o čosi viac aj rozmýšľať,“ hovorí umelecký riaditeľ divadla a zároveň režisér Václav Púčik.
Jedna z prvých inscenácií Som žena vznikla podľa skutočného príbehu prvej a jedinej česko-slovenskej transrodovej herečky Lucie Brychtovej, ktorá pred niekoľkými rokmi podstúpila zmenu pohlavia, pričom v predstavení si zahrala aj hlavnú úlohu. Jej príbeh je nasiaknutý humorom, iróniou aj ľudskosťou.
Nielen folklórna cesta po Slovensku, to je inscenácia Made in Slovakia. Zdroj: Milan David
Inscenácia Tajomstvo podľa textu Zdeňka Grmolca zase prináša na javisko súčasný príbeh muža židovskej viery, ktorý sa nedokáže vyrovnať s tým, že jeho syn holduje špecifickým praktikám – má rád telesnú bolesť. Hra tak má aj hlbší symbolický rozmer, a to najmä v kontexte holokaustu, v ktorom ľudské utrpenie dobrovoľné rozhodne nebolo.
„V ktorom inom divadle ostáva obecenstvo po predstavení debatovať s tvorcami?“ pýta sa M. Džačková. „U nás návštevníci neutečú ani pred našou kabaretiérkou, ani pred sebou samými a pred tým, čo cítia. A hoci k nám prvýkrát prídu vystrašení, keď od nás odchádzajú, tak nás objímajú a ďakujú nám,“ hovorí produkčná. Divadlo však návštevníkom svoje názory nepodsúva. „My nemudrujeme, my útočíme priamo na srdce a iné citlivejšie orgány,“ dodáva s úsmevom L. Siposová.
Blízky vzťah s divákmi je pre ľudí v kabarete kľúčový. Ak vedia, že v konkrétny deň niekto z publika oslavuje narodeniny, prídu mu osobne zablahoželať alebo ho spomenú priamo v šou.
