Tí tvrdia, že ľudia sa v bežnom živote nesprávajú ako racionálni roboti, ktorým sú cudzie emócie. Racionálny homo economicus, ktorý prepočítava výhodnosť svojich rozhodnutí, je akademická utópia, preto dali prednosť téze, že ľudia sú vždy ľuďmi. Že ich rozhodnutia sú často emotívne, podvedomé a zároveň iracionálne a stádovité.

Dobre vymyslené pozitívne stimuly a správne motivácie štátu tak môžu priniesť podľa ich názoru prospech nielen jedincovi, ale aj spoločnosti. Je úplne jedno, či ide o usmernenie pacienta, aby pravidelne cvičil, alebo list z úradu, aby človek nezabudol na daňové priznanie. Príkladom nudge je aj jedálny lístok, kde sú zdravé jedlá uvedené vyššie ako nezdravé.

Prvé lastovičky

Do svojho tímu „Nudge Unit“ si behaviorálnych ekonómov pribral aj bývalý americký prezident Barack Obama či britský premiér David Cameron, ktorému sa podarilo „poštuchnutím“ zdvihnúť výber daní.

Stačí „štuchanec“ a človek zmení svoje správanie

Zdroj: Mindworx

Na Slovensku je behaviorálna ekonómia v plienkach. Pred pár týždňami sa však aj slovenské „nudge“ vody rozvírili. Vznikol neziskový projekt Slovak Behavioral Economics Network, v ktorom je zastúpená vláda – v podobe riaditeľky Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Martiny Slabejovej, vedecká obec, ale aj firmy, ktoré sa venujú behaviorálnej ekonómii.

„Mojím cieľom v projekte je hlavne šíriť poznania behaviorálnych vied a zvýšiť ich aplikáciu verejným sektorom,“ vraví jeho členka Emília Sičáková-Beblavá, ktorá je zároveň riaditeľkou Ústavu verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.

Neziskový projekt chce organizovať workshopy a prednášky a prepájať univerzity s inštitúciami a s biznisom, aby sa poznatky o behaviorálnej ekonómii pretavili do praxe – či už pri predaji, marketingu, vo finančnom sektore, HR, zdravotníctve alebo tvorbe verejných politík. Predsedom projektu je Matej Šucha zo spoločnosti Mindworx. Vyštudoval poistnú matematiku v Dánsku, potom sa zamestnal v poisťovni v susednej Viedni a popri tom rozbehol firmu. Od tvrdých dát prešiel do sféry, ktorá stojí na základoch psychológie.

„To, čo ma na tomto odvetví fascinuje najviac, je to, že na jednom konci spektra je vždy matematika, ale na druhej strane je psychológia, v ktorej je všetko abstraktné. Niekde v strede je behaviorálna ekonómia, ktorá hľadá vzorce správania ľudí a isté zákonitosti,“ vraví M. Šucha. Firma, ktorá sa behaviorálnou ekonómiou zaoberá na Slovensku naplno ako jediná, má za sebou niekoľko úspešných projektov.

Platí princíp reciprocity

Jedným z nich je projekt s pracovným portálom JobAngels.com. Ten od Mindworxu žiadal, aby na jeho ponuky reagovalo viac uchádzačov. Prvé, čo napadne každému, je napísať text inzerátu lákavejšie. Lenže pracovné portály nemajú veľký vplyv na text inzerátu. Zamerať sa teda museli na maličkosti, ktoré je možné zakomponovať priamo do webu. Jedným zo zlepšovákov bolo takzvané sociálne schválenie.

Stačí „štuchanec“ a človek zmení svoje správanie

Zdroj: Mindworx

„Teda že uchádzač na stránke vie, koľko ľudí na ponuku práce zareagovalo. Podobný princíp má aj portál Booking pri rezervovaní hotelov,“ vysvetľuje M. Šucha.

Je to troška kontraintuitívne riešenie, pretože čím viac ľudí si životopis pošle, tým nižšiu šancu máte na pohovore. Zároveň behaviorálne vedy podľa M. Šuchu hovoria, že ak človek zažíva neistotu, vtedy sa pozerá na to, čo robia iní ľudia. Ukázalo sa, že sociálne schválenie zvyšuje šancu poslania životopisu až o 87 percent.

Príkladom poštuchnutia je aj jedálny lístok, kde sú zdravé jedlá uvedené vyššie ako nezdravé

Pred rokom firma Mindworx spolupracovala aj s neziskovou organizáciou Liga proti rakovine, ktorá organizuje zbierku na pomoc pacientom s onkologickými ochoreniami Deň narcisov. Úlohou bolo navrhnúť znenie SMS, ktoré vyzbiera čo najviac peňazí. Navrhli tri druhy SMS a najúspešnejšia bola táto: „Ak by ste boli v núdzi, pomohli by sme aj Vám. Vy môžete pomôcť už dnes podporou Dňa narcisov zaslaním prázdnej SMS.“ Bola o 55 percent efektívnejšia než pôvodná v znení: „Pomôžte ľuďom s onkologickým ochorením...“

Návrh totiž pracoval s princípom reciprocity. Ten hovorí, že ak spravíme prvý ústretový krok my, druhá strana bude mať podvedomú tendenciu opätovať ho. V tomto prípade, predtým, ako ľudí požiadali o láskavosť, im povedali, čo by pre nich spravili oni.