Počet ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú a majú aj svoje medzinárodné súťaže, rastie každý rok. Rovnako ako množstvo hier, ktoré prichádzajú na trh. Medziročný nárast ich predaja sa už niekoľko rokov pohybuje v rozmedzí 20 až 40 percent.
Bola to práve rozširujúca sa ponuka spoločenských hier, ktorá zvýšila počet ich fanúšikov. A platí to aj opačne. Rastúci dopyt vyháňa hore aj ponuku. S rastúcou konkurenciou hier sa potom zvyšuje aj ich kvalita.
Človek – tvor hravý
Motorom v pozadí spoločenských hier je zábava. „Hravosť je prirodzená ľudská vlastnosť. Napríklad na rozdiel od divadla alebo kina je hranie hier niečo, kde prichádzame s inými ľuďmi do aktívnej interakcie,“ hovorí Peter Černák, zakladateľ obchodu iHRYsko, ktorý je zároveň aj jednou z najväčších hráčskych platforiem na Slovensku, organizujúcich pravidelné herne či národné hráčske turnaje.
Peter Černák Zdroj: Maňo Štrauch
S hravosťou sa niekedy spájajú aj iné aspekty ľudskej osobnosti – tvorivosť, schopnosť uvažovať takticky, logické myslenie, sociálna zručnosť či postreh, prípadne ich kombinácia.
„Radosť a zábavu pri spoločenskej hre prežíva každý človek trochu inak. Pre niekoho spočíva v zvolení sofistikovanej stratégie na oklamanie alebo porazenie súpera, u iného funguje skôr to, že sa môže zabaviť na trápení sa protihráča pri vtipnom napodobňovaní nenapodobniteľného výrazu,“ hovorí P. Černák.
Hráme sa tisícky rokov
Ľudia sa hrajú odnepamäti. Spoločenské hry existovali už päťtisíc rokov pred Kristom. Jednou z nich bola hra založená na posúvaní bielych a čiernych kameňov Backgammon, ktorá pochádza z Perzie. Stolové hry sa hrali aj Egypťania, Číňania či Indovia, ktorí vymysleli šach. Na druhej strane, niektoré hry mali kedysi aj svojich veľkých odporcov. Napríklad pútnici a puritáni v Amerike považovali pred tromi storočiami hracie kocky za nástroj diabla.
Viac času na hranie priniesol výraznejší spoločenský presun z poľnohospodárstva do priemyslu v devätnástom storočí. Hry si vtedy mohla dovoliť najmä bohatšia stredná vrstva. A mnohé z nich boli zamerané na posilnenie gramotnosti či šírenie morálnych hodnôt.
Peter Černák a malá časť jeho veľkého iHRYska Zdroj: Maňo Štrauch
Prvé kultové hry však prinieslo až dvadsiate storočie. Napríklad nemecká hra Človeče, nehnevaj sa, ktorá vznikla na začiatku storočia, sa populárnou stala až po prvej svetovej vojne. Vojaci, ktorí ju hrali pre rozptýlenie, si tento zvyk potom preniesli do svojich rodín.
Ďalším míľnikom bol rok 1935, ktorý priniesol úspešnú hru Monopoly. Tá sa stala komerčne najúspešnejšou hrou v Spojených štátoch. Ňou inšpirovaná československá verzia, ktorá sa na našom trhu objavila o zhruba štyridsať rokov neskôr, sa volala Dostihy a stávky. Podľa P. Černáka ide o takzvané trvalky medzi spoločenskými hrami, ktorých predaj sa dá aj vďaka dobrému marketingu vždy z času na čas oživiť.
Éra strategických hier
Novodobú éru spoločenských hier, ktorá začala zohľadňovať meniace sa nároky hráčov, odštartovali deväťdesiate roky.
„Pre viaceré populárne stolové hry bolo typické, že trvali dlho a človek sa pri nich príliš nerozhodoval, keďže boli postavené najmä na náhode. Navyše, po krátkom čase hrania už bolo väčšinou jasné, kto vyhrá,“ hovorí P. Černák.
Na trhu sa preto začali objavovať taktickejšie hry ako Osadníci z Katanu či Carcassonne, ktoré sa s rôznymi nadstavbami úspešne predávajú dodnes, pričom mechanizmy ich fungovania kopírujú aj ďalšie hry. Obe sa totiž dostali na trh v čase, keď sa ročná produkcia nových hier počítala iba v stovkách. Získať si popularitu či kultový status bolo vtedy jednoduchšie ako dnes, keď je ročný prírastok až 1 500 nových hier.
Dá sa vôbec ešte niečím odlíšiť? Trh hovorí, že áno. Autori hier vždy prídu s niečím novým. Podľa P. Černáka sa inovácie môžu v zásade vydať dvoma smermi. Prvý sa týka estetiky, teda vyhotovenia hry, a druhý jej mechanizmu. „Najlepšie je spojiť krásu aj funkčnosť. Lebo hrať estetickú, ale chybovú hru, rovnako ako nepeknú, avšak prešpekulovanú, nie je ono,“ vysvetľuje majiteľ iHRYska.
