Slovensko v číslach: Vlna bankrotov? Zdanie môže klamať

Eurostat priniesol pred niekoľkými dňami znepokojivú správu: „Počet nových konkurzov sa medzi podnikmi vo štvrtom štvrťroku 2022 zvýšil medzikvartálne o 26,8 percenta a dosiahol najvyššiu úroveň od začiatku zberu dát v roku 2015.“ Počet bankrotujúcich subjektov navyše rástol počas všetkých štyroch kvartálov minulého roka.

Početnosť úpadkov firiem sa tak rýchlo približuje frekvencii zakladania nových podnikov. Najstrmšie na európskej úrovni rastie krivka bankrotov v ubytovacích a stravovacích službách (takmer o 98 percent v porovnaní s posledným štvrťrokom 2019), nasleduje doprava a skladovanie (+ 85,7 %), vzdelávanie, zdravie a sociálne služby.

„Počet vyhlásení bankrotov vo štvrtom štvrťroku 2022 v porovnaní s predpandemickým štvrtým štvrťrokom 2019 bol nižší iba v troch sektoroch ekonomiky: v priemysle (– 17,6 percenta), stavebníctve (– 9,2 percenta) a v informačných a komunikačných technológiách (– 4,0 percenta),“ spresnil Euro-stat.

Pri pohľade na rozklad bankrotujúcich spoločností podľa krajín zaujme pozícia Slovenska. Podľa odhadov Eurostatu v krajine na konci roka 2022 skončilo v konkurze o 138 percent viac firiem ako o sedem rokov skôr. To je tretia najvyššia hodnota spomedzi štátov, ktoré tieto dáta poskytujú.

Slovensko tretie najhoršie

Chýbajú však údaje napríklad zo susedného Rakúska a Česka, pričom je problematicky zvolená porovnávacia základňa z roku 2015. Svoju úlohu zohráva aj odlišná metodika v jednotlivých štátoch.

V absolútnych číslach sú počty vyhlásení konkurzov na Slovensku stále veľmi nízke. Za minulý rok Euro-stat eviduje iba 853 prípadov. Najvyšší počet bankrotov (1 968) nastal trochu paradoxne v roku 2019. V šiestich zo siedmich rokov od začiatku merania počet konkurzov na Slovensku výrazne prevyšoval hodnoty z roku 2015.