Nemcovi na živnosť hrozí chudoba viac ako Slovákovi. Výsledok populárnej optimalizácie odvodov

Podnikanie na západe je úplne inde ako na Slovensku. Miestne komunity sa snažia podporiť malých živnostníkov, v rozšírenej ponuke služieb vidia šancu na nižšie ceny. Aj západné vlády väčšinou rozbeh podnikania výrazne podporujú, pretože v tom vidia šancu ušetriť na sociálnych dávkach.

„V Spojenom kráľovstve som začal variť slovenský guláš. Prvé tri mesiace som štátu nemusel platiť žiadne peniaze, dane aj odvody odo mňa začal pýtať až po rozbehnutí podnikania. Miestna komunita mi zároveň ponúkla, že v prípade potreby mi pomôže s úverom z banky. Veľmi stála o možnosť rozšíriť ponuku jedál na miestnom trhu,“ hovorí drobný podnikateľ Jozef Bakoš.

Na Slovensku o jeho gastronomické služby nikto nestál. „Každý odo mňa len pýtal peniaze. Navyše mi neustále chodili kontroly z hygieny. Mal som pocit, že ich jediným cieľom je vybrať čo najviac na pokutách, a tak som sa po pár mesiacoch vrátil do Veľkej Británie. Pracovať na živnosť je tam omnoho ľahšie ako na Slovensku, človek sa nemusí toľko strachovať o prežitie,“ dodal.

Negatívna skúsenosť rodeného Bratislavčana pochádza ešte z roku 2018. Jeho osobná skúsenosť je v rozpore s oficiálnymi štatistikami. Pred necelými piatimi rokmi bolo chudobou ohrozených 20,9 percenta britských živnostníkov a len 14,4 percenta slovenských. Hovoria to oficiálne čísla európskeho štatistického úradu Eurostat.

Zarážajúci výsledok sa dá komentovať bonmotom bývalého britského premiéra Winstona Churchilla: „Verím len štatistikám, ktoré som sám sfalšoval.“ Lenže európski úradníci nemajú dôvod falšovať čísla. Najmä nie v prospech Slovenska. Za prekvapivým slovenským výsledkom je snaha o čo najväčšiu optimalizáciu daní a odvodov.

Podnikateľský úspech zamestnancov

Z pohľadu štátnej kasy domáca ekonomika dlhé roky čelí negatívnemu trendu. Tým je prechod čoraz väčšieho počtu ľudí z trvalého pracovného pomeru na živnosť. Zo svojich zamestnancov robia drobných podnikateľov s veľkou obľubou menšie a stredné podniky. Napríklad na stavbe je takmer každý murár živnostníkom. Výsledkom takéhoto kvázi podnikania je pre štát výrazne nižší príjem z daní a odvodov.

Pre samotných zamestnancov je na prvý pohľad prechod na živnosť lákavý. Napríklad ak bezdetný zamestnanec zarába tisíc eur v hrubom, dane a odvody znížia jeho príjem na 771 eur v čistom. S vedením podniku sa dohodne na prechode na živnosť. Potom bude svojmu bývalému zamestnancovi už ako obchodný partner každý mesiac fakturovať 1 352 eur.

Aj slovenské zákony podporujú rozbeh živnostníkov. Napríklad prvý rok podnikania môžu platiť len minimálne zdravotné odvody. Tento rok ide o sumu 79,31 eura mesačne. Samotná výška dane z príjmu bude závisieť od hodnoty reálnych nákladov. O tie na stavbe nikdy nie je núdza. Výsledok? Murár v trvalom pracovnom pomere zarábal 771 eur, ako živnostník už 1 273 eur.