Poučení neplatičmi
Zisky rodinného biznisu nie sú podľa R. Baráneka nijako horibilné. Stačia rodine na slušný život a postupné rozširovanie hospodárstva.
Dlhší čas rodinná firma podľa registrov Sociálnej poisťovne dokonca meškala aj s odvodmi. Koncom minulej zimy na odvodoch dlhovala 2 650 eur. Začiatkom leta to skresala na približne 1 400 eur. Aktuálne má však už všetky odvody vyrovnané.
R. Baránek meškanie odvodov osvetľuje tým, že boli vyvolané dlhom 20-tisíc eur, ktorý u nich zanechal jeden z ich bývalých odberateľov syrov. Baránekovci majú voči nemu vydaný aj exekučný titul, no ani to k vymoženiu peňazí neviedlo. A tak bola istý čas slabšia aj ich vlastná platobná disciplína. So mzdami však podľa R. Baráneka nikdy nemeškali.
Od tohto prípadu si už na partnerov dávajú oveľa väčší pozor. Na faktúru dávajú tovar iba firmám, s ktorými spolupracujú dlhšie. Ostatným len za hotovosť.
Plachtinská farma Baránek Zdroj: Miroslava Spodniaková
Syrová renesancia so zádrhmi
Podstatné pre ich biznis je, že regionálna výroba ovčích i kozích syrov má v krajine budúcnosť. Kravské syry produkujú aj veľké mliekarne s celonárodným dosahom, no ovčie a kozie sú šancou pre menšie regionálne podniky. V 80. a 90. rokoch sa na Slovensku okrem bryndze iné ovčie a kozie syry takmer nejedli. Neskôr začal rásť dopyt po ovčích syroch a posledné tri-štyri roky si Slováci pýtajú aj viac kozích. V konzumácii oboch však stále výrazne zaostávame za západoeurópskymi národmi.
Spotreba je limitovaná tým, že sú drahšie ako syry kravské, a tak si ich dovolia len solventnejší zákazníci. Kým jedna výkonnejšia krava nadojí za deň aj 30 litrov mlieka, ovca iba pol litra. Preto liter kravského mlieka stojí od farmárov iba 30 centov, kým ovčieho až euro.
Obľuba ovčích i kozích syrov stúpa, no limitujú ju privysoké marže predajcov
Zároveň upozorňuje, že dopyt po ovčích i kozích syroch drží pri zemi v najväčšej miere to, že si na ne predajcovia nahadzujú často skoro stopercentné prirážky. „Obchodníci chcú na ovčích a kozích syroch zarábať až príliš a to náš rast limituje. Ak by poľavili, jedlo by sa ich viac,“ hovorí syrár, ktorý kilogram ovčích syrov i bryndze dodáva odberateľom len za zhruba 10 eur. V posledných rokoch podľa neho biznis s ovčími i kozími syrmi kazí aj to, že niektorí ľudia si pýtajú od výrobcov nepasterizované výrobky, lebo si myslia, že majú protirakovinové účinky. Nepasterizované syry však predávajú iba hazardéri, čo pokazenými a zdraviu nebezpečnými produktmi ničia trh. „Pasterizovať treba, lebo nedostatočne ošetreným syrom sa dá aj zabiť. My už nie sme voči kliešťovej encefalitíde takí imúnni ako naši predkovia,“ upozorňuje syrár.
Róbert Baránek (prvý sprava), jeho dcéra Michaela a jej nemecký manžel Daniel Mugele Zdroj: Miroslava Spodniaková
Bez žien niet dobrého salaša
Rodina chce dlhodobo stavať na bezpečnosti i kvalite. Nových dodávateľov mlieka vyberá iba najskúsenejší otec. „Vždy si všímam čistotu chovov, z ktorých máme mlieko. A vyberám si iba salaše, kde pracujú aj ženy. Tie hľadia na maximálnu hygienu,“ opisuje otec Róbert. Syrári si prísne kontrolujú čistotu aj u seba. Neustála kontrola umytých rúk je automatická.
Všetky výrobky produkujú bez chemických prísad. Síce majú kratšiu dobu spotreby, no farma ich rozváža k predajcom vlastnými dodávkami skoro každý deň. Mesačne len na naftu minú sedemtisíc eur. Držia sa tiež iba ručnej výroby. A údia tradične na bukovej štiepke. Bez chemického tekutého dymu.
Na peniaze od reťazcov nečakajú
Baránekovci zásobujú iba malé siete tradičných potravín či trhových predajcov s klimatizovanými dodávkami. Práve takí im platia za tovar rýchlejšie. „S reťazcami supermarketov nerobíme, aj keď nás oslovujú. Ja totiž nemôžem čakať na zaplatenie faktúry tri mesiace, keď za mlieko platím do 15 dní.“
Dnes majú bezpečne široký zoznam až 60 odberateľov. Jediným trochu väčším je iba bratislavské Yeme. Dakedy mala syráreň aj viac vlastných predajní či stánkov v Leviciach, Košiciach a v Bratislave. No keď si vybudovala meno, nechala si iba jednu priamo na farme.
Namiesto expanzie ovce i agroturistika
Ďalší výraznejší rast výroby syrov rodina nechystá. Tradičným ručným spôsobom by ich vyrábať nestíhali. Do priemyselnej veľkovýroby sa im nechce. To by nebolo pravé syrárstvo. Naďalej sa chcú sústrediť iba na domáci trh. Export do Nemecka cez druhú dcéru i známych D. Mugeleho skúšali, no Západo- európania kupujú skôr iba vlastné potraviny.
V čom chcú rásť, tak to sú vlastné chovy oviec. Otec R. Baránek sa na ne chystal už dlhšie, no napokon sa do nich pustil vlani. Zatiaľ majú pri syrárni 60 oviec, no postupne ich chcú rozšíriť na 200 kusov. V blízkom okolí má pre ne šesť hektárov vlastných pasienkov a ďalších desať hektárov prenajatých. Vlastné ovce budú vždy pre syráreň len doplnkom. Celkovo totiž Baránekovci podľa svojho lídra spracovávajú mlieko až od zhruba 10-tisíc oviec.
Do chovu kôz sa zatiaľ sám nechystá. Je totiž náročnejší. „Kozy sú psychicky citlivejšie. Často sa vo väčšom stáde neznesú a potom ich zvláda len človek, čo im rozumie veľmi dobre,“ hovorí syrár.
Čo ešte chcú Baránekovci rozvíjať, je agroturistika. Na farme plánujú vybudovať zopár chát s vlastným jazierkom. Rodina verí, že návštevníkov k nim môže prilákať nielen ich syráreň a vlastné chovy oviec i iných zvierat. Zaujať by mohli aj postupne obnovované ovocné sady po starom otcovi. Marhule i vinič sú už vysadené. Pribudnúť majú aj slivky. Rovnako ako malé múzeum syrárstva v jednej zo starších budov farmy.
Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy:
|
|
|
|
