Na syry z učiteľskej rodiny
Napriek všetkým prekážkam i náročnej práci ho salašníctvo i syrárstvo, rovnako ako aj jeho rodinu, živí aj napĺňa. Stredoslovák pochádzajúci z Detvy vyrastal v rodine učiteľov. Bol školníkom aj vedúcim výroby v detvianskej fabrike na vianočne ozdoby a pohľadnice. O chove zvierat začal uvažovať potom, čo mu zachutilo mlieko od suseda s vlastnými kravami.
Na rozbeh chovu dobytka využil po prelome milénia starší štvorhektárový sad pri Plachtinciach po starom otcovi. Prebudoval ho na chov kráv a presťahoval sa tam aj s celou rodinou. Začínali s predajom mlieka. Manželka k tomu pridala aj výrobu kravských syrov. Do roku 2007 mlieko i syry predávali iba rodine a známym. Potom začali prijímať prvých zamestnancov, lebo objednávok mali čoraz viac. Ku kravským syrom pridali ovčie z mlieka od iných chovateľov. Neskôr sa museli spoľahnúť čisto na nákup zvonku aj v prípade kravského. „Investície do modernejších hnojísk pre kravy, ktoré vyžadovala EÚ, boli pridrahé, a tak som pol stovky kráv pred ôsmimi rokmi predal,“ spomína R. Baránek. Odvtedy sa s manželkou sústredili len na syry. K ovčím a kravským pred piatimi rokmi pridali kozie.
Na slovenskej farme sa našiel aj priženený Nemec Daniel Mugele, ktorý riadi dopravu i obchod syrárne
Dnes ich biznis dáva prácu 20 ľuďom. Ročne spracujú nielen na syry, ale aj bryndzu, žinčicu a jogurty asi pol milióna litrov mlieka. Až 60 percent ich produkcie sú ovčie produkty, kravské štvrtinu a kozie 15 percent. Dohromady do farmy od založenia zainvestoval R. Baránek už milión eur. Tržby biznisu spresňovať nechce. Lebo ľudia, ktorí nevidia za vecami aj náklady, by mu mohli závidieť. Pripustí iba to, že rádovo sú ich ročné tržby stovky tisíc eur.
Zlákal dve z troch detí
Z troch jeho detí na farme pracujú dve. Jedna dcéra je už desať rokov v nemeckom Mníchove. Syn Martin sa na farme stará hlavne o zvieratá, lebo nedávno začala rodina chovať aj ovce. Majú aj pár koní, somárov i pštrosov. Syn sa stará aj o stroje na farme. Rodina má vlastnú pílu aj stavebnú čatu. Pri stavebnom rozširovaní farmy je sebestačná. Vyrába a predáva aj jednoduchý záhradný nábytok i drevené detské ihriská. Má tak ďalší menší príjem popri syroch. Jedno detské ihrisko stojí aj pred farmou. Deti sa tam môžu pohrať, keď rodičia prídu na nákup do predajne syrárne.
Druhá dcéra Michaela je už na farme hlavnou vedúcou výroby syrov. Kumštu sa naučila od rodičov. No potravinárstvu sa venovala aj na Strednej poľnohospodárskej škole v Želovciach. Z výroby syrov tam aj maturovala. Do rodinného biznisu sa vrátila okľukou. Po škole odišla aj ona do Nemecka. Tam sa vydala za manžela Daniela Mugeleho. Pred deviatimi rokmi prišli žiť na Slovensko.
„Nevrátili sme sa za vidinou zárobkov z rodinnej farmy, lebo sama dobre viem, že práca je to náročná, skôr sme to vnímali tak, že sa patrí pomôcť rodičom,“ hovorí Michaela, ktorej v cudzine rodina chýbala. Manžel už rodičov nemá, o to ľahšie sa mu odchádzalo. Obaja hovoria, že na farme sa im býva lepšie ako v byte v Nemecku. Daniel tiež pracuje v rodinnom biznise. Vyučený automechanik, ktorý už veľmi dobre zvláda aj slovenčinu, sa stará o dopravu i obchod, o zvoz mlieka i rozvoz hotových syrov a iných produktov.
Otec stále lídrom
Otec oceňuje, že mladí priniesli do firmy modernejšie postupy riadenia. „Viac pracujeme s počítačmi a kontrolujeme si efektivitu cez čísla,“ hovorí. No hlavné slovo stále ostáva jemu. Keď na niečo majú rozdielne názory, platí to, čo povie on. Dusno či rozkol však v biznise ešte nikdy nemali. Hoci sú rozdielni.
Dcéra Michaela sama hovorí, že ona by bola na zamestnancov i obchodných partnerov tvrdšia ako otec. Nie každý totiž podľa nej rodine vracia to, čo do neho investuje. „Otec si veci kontroluje a ľudom dáva spätnú väzbu, no ja nemám toľko trpezlivosti, som razantnejšia,“ hovorí Michaela. Na otcovi určite oceňuje, že sa už nesnaží mať pod palcom v biznise úplne všetko. „Stále dohliada v podniku na kľúčové veci, no už sa aj naučil delegovať operatívu na nás mladších. Časom azda dospeje k tomu, že dokáže aj viac oddychovať a pomoc v biznise už pre neho bude len hobby,“ pokračuje dcéra.
Plachtinská farma Baránek Zdroj: Miroslava Spodniaková
Dnes má otec Róbert 59 rokov. Ako rozdelí svoj biznis medzi svoje deti, už vie. A prediskutoval to aj s nimi. Kým to nebude na papieri, hovoriť o tom nechce. Vo všeobecnosti sa najväčšia dilema zvykne týkať toho, či previesť rovnaké podiely na všetky deti alebo či dať tým, čo vo firme pracujú, podiely väčšie.
