5. Na sociálne siete s nadšením
Dôležitá pre podnik je aj vlastná webová stránka a sociálne siete. Na reprezentatívne fotky si treba zaplatiť profesionála.
Podľa marketingového mága Martina Voleka z Volis International by si podniky mali vopred plánovať, čo a kedy zaradia na svoje stránky, lebo bez plánovania na nich bude chýbať atraktívnejší obsah aj živší ruch. „Vybraný zamestnanec pripraví vopred týždenný plán príspevkov a šéf podniku už iba kontroluje či je to vhodné a či to išlo von,“ hovorí M. Volek a dodáva, že ideálne je mať svoje video aj na YouTube.
Väčšina slovenských pivární a reštaurácií stále nemá vlastný Facebook ani webovú stránku
A čím na webe zaujať? Expert uvádza, že jeden z ich bratislavských klientov uspel so zábermi zo zabíjačky priamo spred svojej prevádzky. „My sme zasa zabodovali videami z detskej sánkovačky alebo z odhrabávania snehu spred podniku. Nič zložité, ale zábava našich hostí a ich deciek na sociálnych sieťach parádne zaberala,“ spomína manažér trenčianskeho podniku Atrio Martin Meliš. Podnik sa predáva aj cez dobré emócie a zážitky.
Webová stránka by podľa Z. Sabolovej mala byť jednoduchá, aby človeka neodradila. M. Volek dodal, že návštevníkov najviac zaujíma menu, a tak by malo byť najviditeľnejšie. Svoje weby by prevádzky mali prispôsobiť aj mobilom. Podľa marketéra až štyri pätiny ľudí si podniky vyhľadávajú už cez mobily.
Realitou podľa M. Voleka pritom je, že väčšina slovenských podnikov stále vlastný Facebook a ani webovú stránku nemá. Inak nedopadol ani rýchly prieskum v publiku počas diskusných stretnutí. Navyše aj tie podniky, ktoré sú na webe a sociálnych sieťach, si často nesledujú to, ako ich ľudia využívajú, a tak z nich nemajú námety na zlepšovanie.
6. Neurážať sa, vysvetľovať
Sociálne siete však cez negatívne reakcie hostí vedia byť pre podniky aj nebezpečné. S vyslovene nespokojným hosťom sa treba porozprávať ešte v prevádzke, a tam s ním doriešiť jeho výhrady, leklbo inak hrozí, že plný hnevu sadne za počítač a na internete bude na podnik oveľa prísnejší a agresívnejší.
Na akákoľvek negatívne hodnotenia treba reagovať. „Ak sme spravili chybu, priznáme sa a urobíme opatrenia, aby sa to neopakovalo. Najhoršie je zostať ticho. Ak to je len výhrada, že doma od maminy to chutí inak, tak si hájime, že to síce robíme inak, no tiež dobre,“ radí P. Čubík.
„Ak firma venuje mladým zamestnancom veľa času pri osvetľovaní ich úloh, tak oni sami ľudsky rastú a sú prínosom.“ Peter Čubík, brand manažér siete pivární Klubovňa Zdroj: Maňo Štrauch
Reagovať treba aj na nepravdivé výčitky, ktoré môžu pochádzať priamo od konkurentov a chcú prevádzke ublížiť. Takéto pokusy o očierňovanie treba osvetliť aj s predložením prípadných dôkazov, že ide iba o výmysly.
7. Mladých formovať postupne
Viacerí rečníci potvrdili, že pre gastronómiu je teraz najväčšou výzvou získanie kvalitných zamestnancov. „Výchova mladých ľudí nestojí iba na peniazoch a benefitoch, ale rozhodujúce je ich dobré manažovanie. Ak firma venuje mladým zamestnancom veľa času pri osvetľovaní ich úloh, tak oni sami ľudsky rastú a sú prínosom,“ povedal P. Čubík.
I mladí ľudia vedia oceniť pozornosť zamestnávateľa a vtedy skôr prijímajú aj jeho vyššie pracovné nároky a stavajú sa zodpovednejšími. „My sme zistili, že v prevádzke, kde máme prísnejší manažment, ktorý viac kontroluje a deleguje, je personál nielen lepší, ale aj stabilnejší,“ pokračuje P. Čubík.
M. Meliš dopĺňa, že od absolventov stredných škôl, ktorí prichádzajú do podniku nepripravení, nechce, aby boli hneď profesionáli. Hovorí im však, nech zo seba vydajú maximum, čo dokážu. „Spočiatku im vravím, že aspoň sa na hostí usmievajte a buďte všade včas.
Takto sa postupne zlepšujú a dá sa s nimi pracovať. To, že nie sú žiadni ľudia na prácu v bare, nie je pravda. Len s nimi treba viac pracovať a učiť ich,“ povedal M. Meliš s tým, že mnoho mladých ľudí z dnešnej digitálnej doby treba naučiť vôbec komunikovať s hosťami, lebo sa pred cudzími ľuďmi spočiatku hanbia.
Aj samotné pivovary vnímajú, že žiaci nevychádzajú zo stredných škôl dobre pripravení na prácu za výčapom. Preto sa snažia zlepšovať praktickú výučbu v školách. Heineken takto spolupracuje so školami v Nových Zámkoch či v Trnave, kde je dobré čapovanie piva aj maturitnou otázkou.
8. Želané, no nedostupné regulácie
Z publika zazneli aj návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia, no keďže tie by museli byť spojené aj s legislatívnymi úpravami, reálnosť ich presadenia je otázna.
Prevádzkovatelia by prijali zákaz predaja alkoholických nápojov v obchodoch i na pumpách po istej večernej hodine. Dnes sa totiž deje to, že zákazníci pijú alkohol z takýchto prevádzok na ulici a ich následná útrata v nočnom podniku je oveľa nižšia.
Pri hľadaní nových zamestnancov by podnikom pomohlo opätovné zavedenie záznamov o správaní pracovníkov z predchádzajúcich zamestnaní. „Ak by sa s čašníkom jeho pracovná história posúvala vždy ďalej, iste by sa správal na každom mieste zodpovednejšie. Dnes je stav taký, že na jednej prevádzke som musel za rok vymeniť až 18 ľudí a to je naozaj veľa,“ povedal jeden z pozvaných podnikateľov.
Následne diskusia smerovala k návrhu, aby si gastro prevádzky na presadzovanie záujmov vytvorili osobitnú stavovskú organizáciu. Dnes totiž žiadna taká neexistuje.
9. Zachytiť rast patriotizmu
Už dávno nie je pravda, že Slováci za top pivá považujú iba dovozové značky z Česka. Obľúbenosť domácich pív v pivárňach i reštauráciách už dlhšie stúpa, a tak aj pri pive naberá na význame patriotizmus.
Napríklad sieť Klubovní má v portfóliu iba jednu českú značku a jej podiel na tržbách z piva je podľa P. Čubíka relatívne zanedbateľný. „My všetko, čo robíme, spájame s emóciami, a tak chceme na Slovensku predávať hlavne domáce pivo.“
Hoci má Heineken v portfóliu aj české značky od sesterskej odnože holandskej matky v Česku, tie tvoria iba menšiu časť jeho tunajších predajov. Podľa R. Fegyveresa sú však v krajine aj také pivárne, ktoré chcú od Heinekenu iba jeho české pivá. Iné žiadajú zasa iba pivá domáce, hlavne tie z okolia Martina a Nitry, odkiaľ má pivovar dve tradičné značky Martiner a Corgoň.
