Ako ste postupovali pri revitalizácii?
Ako prvé sme zastavili krvácanie. Zosekali sme výdavky, z 34 lietadiel sme išli dole na 22, pričom výnosy ostali rovnaké, tak si viete predstaviť, čo tu bolo. Prekopali sme sieť – kam lietame, s čím lietame a ako často lietame. Náklady klesli o 20–30 percent. Na cenotvorbu sme vyčlenili celý tím. Päťdesiat ľudí a softvér nerobia nič iné, len aby bol každý let, každá sedačka rozumne nacenená podľa nákladov, dopytu a ponuky, podľa konkurencie.
Prekonávali ste pri zavádzaní zmien veľký odpor?
Samozrejme. Letisko kričí, že sekáte spojenia. Vyhadzujete ľudí. Rušíte sponzoring, PR a reklamné výdavky. Veľa záujmových skupín prichádza o lukratívne zmluvy. Neboli sme populárni.
Mali ste podporu politikov?
Výhoda štátnej firmy, ktorej hrozí zánik, je, že máte podporu zhora. Čo bola aj jedna z mojich podmienok. Aby ma politici neutopili v momente, keď prepustím prvého človeka. Ale doposiaľ tu mám kontrakty, ktoré som nebol schopný otvoriť. Bol tu rôzny kapitál, lokálny, ruský, bieloruský. Niektoré záujmové skupiny sú také silné, že nemáte šancu.
Ako sa darilo airBalticu
(mil. €)
PRAMEŇ: výročné správy airBalticu
Ako to vyzerá v praxi?
Obchodný partner odmietne rokovať o znížení ceny, ktorú mu platíte, hoci ide o trojnásobok trhovej ceny. Požiadate právnikov, aby pripravili výpoveď, a o pár dní vám prídu žaloby, ktorých jediným cieľom je obrať spoločnosť o energiu, kapacity a čas. Alebo sa v lotyšskom bulvári objaví článok, ktorý rieši, aký máte nákladný životný štýl. Čo urobíte vrcholovému politikovi alebo manažérovi? Napadnete jeho dôveryhodnosť, reputáciu. Vláda nám držala chrbát, ale niekedy povedia – riešte si to sami. Nikto na svete si nemôže robiť, čo chce, ani premiér. Vždy je to o kompromisoch a ide o to, či dosiahnete 90 percent alebo 80 percent plánu. Po čase pochopíte, že s kontraktom nepohnete, a aj keď ma to hnevá, niektoré veci musím nechať tak.
Čo bolo ďalej?
Prvý cieľ bol vyrovnaný rozpočet. Pre štátnu firmu je nula dobrý výsledok, pretože už dostala dane, odvody, zamestnali ste ľudí a poskytujete službu. Na nule platíme štátu 30–40 miliónov eur na daniach a odvodoch. Potom sme dva roky stagnovali, pretože sme chceli stabilizovať výsledky. Keď sme mali náklady a výnosy pevne v rukách, začali sme otvárať nové linky. No dával som pozor, aby náklady nerástli proporcionálne s výnosmi. Pozorne sme sledovali, ako sa vyvíjajú rezervácie, a ak to nešlo, okamžite sme reagovali a frekvenciu linky obmedzili alebo ju zavreli.
Sedlacký Martin Zdroj: Maňo Štrauch
Rast financoval štát?
V roku 2015 sa nám podarilo zohnať veľkého investora, ktorý kúpil pätinu firmy za päťdesiat miliónov eur. Použili sme ich na preddavok za nákup lietadiel. Teraz hľadáme investora, ktorý by prevzal od štátu majoritu. Máme dve záväzné ponuky od investorov zo Severnej Ameriky a Európy, ktorí súhlasia s rozvojom aeroliniek. Verím, že do konca roka už firma nebude v štátnych rukách.
Menili sme všetko od hedžovania paliva až po kancelárske vybavenie
Ostanete vo firme?
Ešte som sa nerozhodol. Začínam uvažovať nad zvoľnením tempa. Nemám rodinu, a keď pozerám na ľudí, okolo ktorých behajú malé deti, v dobrom im závidím. Ja prídem o jedenástej domov a som tam sám. Už x rokov mám životný štýl, že prídem domov z pracovnej večere, vybavím e-maily, dám si sprchu a idem spať, aby som bol ráno opäť v kolotoči. Ráno letím do Mníchova, pozajtra do Montrealu kvôli lietadlám. Každý deň si môžem lacno zaletieť, kam chcem, ale ani čokoláda nechutí, keď ju máte každý deň.
Ak by prišla taká ponuka od slovenskej vlády, vzali by ste post šéfa štátnych železníc?
Za určitých podmienok asi áno.
Aké podmienky máte na mysli?
Základná podmienka je, že politika nezasahuje do biznisu. Tie isté podmienky som mal v airBaltic a vlani, keď som prijal miesto v dozornej rade Latvenerga. Musíte mať voľné ruky. Nastavme si ciele, nechajte ma pracovať a vyhoďte ma, ak nedodám výsledky. A ochráňte ma, aby ma nezastrelili na ulici, keď niekomu siahnem na zmluvu. Ďalšia podmienka je, že odmena za prácu musí byť porovnateľná so súkromnou sférou.
Myslíte, že by ste dokázali zo štátnych železníc urobiť funkčný, ziskový podnik?
Jasné. Všetci Slováci by sme na tú firmu boli hrdí. Železnice sú vynikajúci spôsob prepravy ľudí aj tovaru. Majú budúcnosť, infraštruktúra je na Slovensku vybudovaná, len treba rozumne investovať a hospodáriť.
Železnice sú pravidelne v strate nielen pre plytvanie a prezamestnanosť, ale aj preto, že majú rozsiahlu infraštruktúru, nákladnú na údržbu a politický záväzok obsluhovať so stratou malé obce či viaceré skupiny obyvateľov prepravovať zadarmo.
Potenciál železníc je obrovský, záleží na tom, ako sa riadi. Asi by sme nemohli chodiť do každej obce. Aj municipality by museli pochopiť, že treba urobiť nejakú optimalizáciu.
Akú?
My sme tu nasadili autobusy. Predtým sme lietali kade-tade po Lotyšsku, ale bolo to vysoko stratové, tak sme to zrušili. Kúpili sme nové autobusy, stálo to sotva desatinu lietadla a prepravu na letisko sme dali zadarmo. Len príďte a leťte z Rigy. Funguje to, aj keď cesta autobusom trvá dve-tri hodiny.
Spomínali ste konkurencieschopný plat. Koľko zarábate v airBaltic?
Za päť rokov vo firme som dostal v čistom jeden a pol milióna eur. Mnohí to považujú za hanebné, bulvárne noviny vás odsúdia, že je to to nefér voči ľuďom, ja sa za to nehanbím. U predošlého zamestnávateľa som mohol zarábať viac a pre Lotyšsko je to smiešny bagateľ. Prebral som firmu, ktorá bola pred krachom a strácala 120 miliónov ročne, teraz má podľa odhadu investičných bánk hodnotu viac ako dvesto miliónov eur. Je skôr smutné, že schopní a bystrí ľudia nie sú v štátnych firmách zaplatení, že štát si nedovolí zaplatiť dobrých manažérov, lebo politicky neprežije negatívnu publicitu. Potom idú robiť napríklad do firiem, ktoré sa snažia na štáte priživiť.
Sedlacký Martin Zdroj: Maňo Štrauch
Martin Sedlacký (34)
vyštudoval medzinárodný obchod na Fakulte medzinárodných vzťahov Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Po skončení štúdií pracoval pre konzultačnú firmu Boston Consulting Group, kde sa zameriaval na reštrukturalizácie spoločností v strednej a východnej Európe, Škandinávii, USA a v juhovýchodnej Ázii. Koncom roka 2011 nastúpil ako prevádzkový riaditeľ a člen predstavenstva lotyšských národných aeroliniek airBaltic. V súčasnosti je tiež členom dozornej rady lotyšskej energetickej spoločnosti Latvenergo.