Slováci nebudú mrznúť ako Česi, chladu sa však vyhnúť nemusia

Kombinácia blížiacej sa zimy a pretrvávajúcej energetickej krízy núti vlády konať. Maďarsko napríklad znížilo maximálnu teplotu vykurovania na osemnásť stupňov Celzia. Česká republika koncom septembra prijala nariadenie, ktorým síce ušetrí na vykurovaní, ale zrejme znepríjemní život mnohým pracovníkom.

Napríklad šoféri, operátori montážnych liniek alebo pokladníci budú pracovať pri šestnástich namiesto pôvodných osemnástich stupňov Celzia. Teplota klesne aj v šatniach, umyvárňach, sprchách či toaletách. Zníži sa i teplota teplej úžitkovej vody. Oproti týmto drastickým zmenám sa opatrenia, ktoré v ten istý týždeň prijala slovenská vláda, nezdajú až také prísne.

Menej drastická cesta 

Materiál pre verejnú správu obsahuje celkovo trinásť opatrení. Prostredníctvom nich majú ústredné orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie dosiahnuť pätnásťpercentnú úsporu energie. Je medzi nimi napríklad zníženie teploty vykurovania, inštalácia LED osvetlenia i nariadená práca z domu. „Opatrenia sa dajú uskutočniť rýchlo, väčšina z nich nie je finančne náročná, tie, ktoré sú, bude štát refundovať,“ zdôrazňuje minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Úsporné opatrenia sa zameriavajú najmä na administratívne budovy vo vlastníctve štátu, teda nie na nemocnice, zdravotnícke či sociálne zariadenia, školy, väzenia. V praxi najviac postihnú pracovníkov vo verejných budovách, ktorým teplota v práci opatreniami klesne len o jeden stupeň, z dvadsiatich na devätnásť stupňov Celzia.

Napriek tomu Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky vníma tieto opatrenia voči pracovníkom verejnej správy negatívne. Jej hovorkyňa Martina Nemethová vysvetľuje, že minimálne teploty pre rôzne triedy práce boli stanovené na základe objektívnych medicínskych meraní s podrobnou analýzou vykonávanej činnosti. V praxi to znamená, že vykonávanie práce, v tomto prípade aj vo verejnej správe, pri znížení teploty prináša mnohé riziká.

„Ide predovšetkým o zhoršenie zdravotného stavu zamestnancov a potenciálne zvýšenej chorobnosti, práceneschopnosti a následne zvýšenej ekonomickej záťaže pre štát, zamestnávateľa i zamestnanca,“ približuje svoje obavy M. Nemethová. Štát tak bude v konečnom dôsledku ušetrené peniaze vyplácať na dávky v práceneschopnosti, zatiaľ čo zamestnávatelia sa budú musieť vyrovnať s vyššou chorobnosťou na pracovisku.

Samotné zníženie teplôt pritom podľa hovorkyne situáciu nerieši. Mali by ho podporiť následné organizačné opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu chodu verejnej správy. Nie je však vylúčené, že tieto kroky budú slúžiť ako inšpirácia pre zamestnávateľov na to, aby z vlastnej iniciatívy pristúpili k šetriacim opatreniam.

Malé opatrenie, veľká úspora

Ide predovšetkým o priemyselné či iné odvetvia, ktorým povaha práce nedovoľuje plne využívať prácu z domu. Expert na odbornú komunikáciu z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Marcel Valocka vysvetľuje, že zníženie teploty na pracovisku funguje ako účinné opatrenie na šetrenie energiou. Priestor vykúrený o jeden až dva stupne menej totiž dokáže ušetriť takmer pätnásť percent plynu, čo môže podnikom reálne pomôcť. V prípade priemyslu pritom ide o jednu z alternatív, keďže súčasná právna úprava minimálnu teplotu na pracovisku nestanovuje pri všetkých skupinách rovnako. Pri ľahších manuálnych prácach musia firmy dodržať minimálnu teplotu osemnásť stupňov. Týka sa to napríklad jednoduchého šitia či práce posediačky s malými nástrojmi.