Bol v treťom ročníku na gymnáziu, keď prišiel za otcom elektroinžinierom a mamou stomatologičkou s tým, že aj on chce byť zubárom. Rodičia zväčša nie sú nadšení, keď sa dieťa rozhodne ísť v ich šľapajach, lebo dobre poznajú aj úskalia svojej profesie. A. Schilla však od rozhodnutia neodhovárali.
„Bolo to za socializmu a vtedy ešte nikto nevedel, že sa raz z toho stane zárobková činnosť. Bola to práca ako každá iná,“ spomína A. Schill na to, ako v tom čase nazeral na toto remeslo. Ako hovorí, išlo mu hlavne o to, aby nesedel niekde v kancelárii, lebo to by ho nebavilo.
Stomatológiu A. Schill študoval v rodnej Bratislave na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Kým tam sa učil teóriu, prax trénoval v matkinej ambulancii v poliklinike v Karlovej Vsi. Od konca tretieho ročníka chodil do jej ordinácie takmer každý deň, a tak mal po škole výrazne viac praxe ako jeho spolužiaci.
Alexander Schill Zdroj: Maňo Štrauch
Nikdy si vraj nebol istý tým, či bude pracovať po jej boku. Situácia sa zmenila až tesne pred koncom jeho štúdia, keď prebehla privatizácia obvodných zubných ambulancií.
Ambulanciu museli odštátniť
Na jar v roku 1996 dostali všetci stomatológovia vrátane jeho matky, ktorí pracovali na karloveskej poliklinike, príkaz, že sa majú odštátniť. Napriek tomu, že to nebolo úplne dobrovoľné rozhodnutie, v rodine Schillovcov to prijali. „Hovorievame, že zuby sa dajú robiť dobre alebo na poisťovňu. Keď sa manželka stala privátnou stomatologičkou, často z peňazí od samoplatcov dotovala pacientov, ktorým ‚preplácali‘ ošetrenie zdravotné poisťovne. To bol trošku problém,“ spomína otec A. Schilla Štefan.
Ambulanciu sprivatizovali zhruba dva mesiace pred synovými promóciami. Po škole tak mohol A. Schill bez problémov začať pracovať u matky Lucie. Jej ordináciu prebral o tri roky, keď náhle zomrela. Sám nestíhal ošetrovať pacientov, a tak si zavolal na pomoc kolegyňu. Práce im rýchlo pribúdalo, a preto sa rozhodli presťahovať do väčších priestorov. V roku 2002 otvoril A. Schill súkromnú kliniku Schill Dental v centre Bratislavy. V tom čase mu začal pomáhať s technikou a IT vecami jeho brat Peter, ktorý v súčasnosti spolu s ich ďalším bratrancom Ladislavom spoluvlastní firmu poskytujúcu datacentrové a telekomunikačné služby.
So spoločníkom sme sa nepohodli, tak som ho vyplatil. Odvtedy nechcem mať obchodného partnera
Po čase sa A. Schill rozhodol, že rozšíri, zmodernizuje a hlavne presťahuje kliniku na novú adresu. Už desiaty rok sídli v Karlovej Vsi pri ramene Dunaja. Na začiatku tam mali štyri zubárske kreslá, dnes ich je 13. Okrem toho expandovali do Žiliny a Prahy. A. Schill tak dáva prácu dokopy takmer stovke zamestnancov. Kedysi mu aktívne na klinike pomáhala aj jeho manželka. Okrem toho, že robila dentálnu hygieničku, mala na starosti aj back officové záležitosti kliniky. Potom sa však rozrástla aj ich rodina, majú štyri deti, a tak sa venovala hlavne im.
Dnes, keď už deti povyrástli, sa opäť pomaly začína zapájať do rodinného podniku. Je zodpovedná za starostlivosť o klientov. Obvoláva ich, aby im pripomenula termín prehliadky alebo pozvala na dentálnu hygienu. Tento aktívny proklientsky prístup vraj nezaviedli preto, že by si potrebovali „naháňať“ prácu. Dôvodom má byť, že ak by starostlivosť o zuby nechávali len na klientov, ich práca by niekde mohla vyjsť navnivoč.
A. Schill s otcom a sestrou Natáliou Zdroj: Maňo Štrauch
Nedáva na rady iných
Svoje miesto si na bratislavskej klinike našla aj sestra A. Schilla Natália. Nie však ako lekárka, ale ako back office špecialista. „Vždy mi išla skôr matematika. Viac si rozumiem s číslami ako s ľuďmi,“ smeje sa N. Schillová, keď vysvetľuje, prečo nešla aj ona študovať stomatológiu. Úsmev na tvári jej vyčarila aj otázka, aký šéf je jej brat. „Je to dobrý stomatológ,“ predbehne ju s trefnou poznámkou otec a rozosmeje tým aj samotného syna.
A. Schill navonok pôsobí prísne. Prezrádza, že občas kričí, no už ani zďaleka vraj nie je taký cholerik, akým býval. „Už som starší a aj tak si každý robí, čo chce,“ povzdychne si. Podobne je však na tom aj on sám. Ani s rodinou sa vraj neradí, ako podnikať. S inými už vôbec nie. Hovorí, že keby dával na rady druhých, nebol by tam, kde je. Odhovárali ho napríklad, aby neotváral kliniku v meste, potom zas, aby sa nesťahoval na zelený okraj Karlovej Vsi. Tvrdili mu, že mu tam nikto nebude chodiť. Teraz má ročne 2 500 nových pacientov v Bratislave a do tisícky v Žiline.
Ľudia vyhľadávajú ich stomatologické služby napriek tomu, že si za všetko musia platiť. Klinika nemá uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami. „To nie je tak, že sa rozhodnete byť nezmluvný. Poisťovňa vám dá limit a hotovo. Ak vám vôbec nejaký limit dá. Môže si totiž povedať, že už má dosť zmluvných lekárov a ďalších neprijíma,“ vysvetľuje majiteľ a primár kliniky. S týmto odôvodnením ho podľa jeho slov vypoklonkovali vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. „Im je úplne jedno, že máte 30-tisíc pacientov v kartotéke. Nezaujíma ich, aké máte kvalitné prístrojové vybavenie, vzdelaných lekárov ani služby, ktoré poskytujete,“ opisuje A. Schill.
Priznáva, že na druhej strane zmluva s poisťovňou môže byť aj obmedzujúca. Vysvetľuje to na príklade Dôvery, ktorá mu ponúkla tisíceurový mesačný limit, čo je absurdne málo. To bolo pred štyrmi-piatimi rokmi. Odvtedy sa Schillovci o zmluvy s poisťovňami viac nesnažili. „V iných krajinách, aj keď nemáte zmluvu s poisťovňou, zaplatíte v ambulancii, s účtom idete do zdravotnej poisťovne a tá vám z neho preplatí takú časť, na akú máte nárok. Z času na čas to pacienti skúšajú aj v našich poisťovniach, ale s negatívnym výsledkom,“ hovorí N. Schillová.
Hospodárenie Dental Schill Clinic na Slovensku
Bratislava
Hospodárenie Dental Schill Clinic na Slovensku
Žilina
