Niet pochýb, že potulky po Karibiku, po džungliach Strednej Ameriky alebo po stokách a chrámoch Indie nielenže prebudia záujem o ľudí a život za prahom domova, prehĺbia solidaritu a zmenia vnímanie rodnej krajiny, ale vnesú do života aj nové chute, pocity a perspektívy.
Problém je, že v deň narodenia potomka sa optika rodiča mení. Odrazu inak vníma, čo je a čo nie je bezpečné, posúva latku hygienického štandardu na inú úroveň a má nároky, o ktorých predtým ani netušil, že sú vôbec k životu potrebné. A tak minimálne na istý čas skončí v tradičných európskych dovolenkových destináciách, prípadne v Dubaji, ktorý je na rodinný výlet v zimnom období ideálny.
Zdroj: Oliver Brunovský
Indické déjà vu
Niekomu to vydrží natrvalo, ale zvedavci s nekomerčnými povahami, ktorí neobsedia na jednom mieste, začnú skôr či neskôr špekulovať nad dobrodružnejšími cestami. Keď sa mi nedávno naskytla príležitosť zájsť si na krátky výlet na Srí Lanku, prišlo mi to – aj vzhľadom na celkom dobré spojenie z Viedne aj z Bratislavy – ako dobrá príležitosť posúdiť, či by nemohlo ísť o miesto, kam sa odvážime vyraziť aj s deťmi.
Nemyslím tým dovolenku v all inclusive stredisku, odkiaľ vytiahnem päty prinajlepšom na organizovaný výlet na čajové plantáže, samozrejme, s návštevou zazmluvnených obchodíkov s 500-percentnými maržami. Hovorím o výlete, pri ktorom si kúpim letenku, vyberiem si, čo chcem vidieť, booknem vyhovujúce ubytovanie, zvolím najvhodnejšie spôsoby dopravy a vyskúšam miestnu kuchyňu v domácich lokáloch.
Prvé pozitívum je, že Srí Lanka nepáchne až tak veľmi ako India. Napokon, sami miestni sa chvália, že sú na inej úrovni ako ich veľký severný sused – majú silnejšiu ekonomiku, menej obyvateľov pod hranicou chudoby, dlhšiu priemernú dĺžku života a gramotnosť mladých ľudí je takmer stopercentná. Isté paralely však medzi krajinami sú.
Zdroj: Oliver Brunovský
Ako sa ti páči Srí Lanka, pýta sa ma hneď prvý deň pri prechádzke predavač, ktorý ma chce vtiahnuť do obchodu. Bez slova ukážem na meter vysokú hromadu smetí, ktorá leží predo mnou a bráni mi v prechode popri ceste, vytiahnem mobil a zvečním si ju. Prekĺznem okolo smetiska a pokračujem v prechádzke popri hlučnej ceste, kde sa tlačia a neustále na seba vytrubujú zástupy tuk-tukov, polorozpadnutých autobusov a motoriek.
Nebolo to jediné déjà vu z čias cestovania po Indii. Ďalšie prišlo, keď sa ma hneď prvý deň za jediné dopoludnie pokúsili trikrát „obtiahnuť“. V obchode, v reštaurácii a, samozrejme, pri ceste tuk-tukom. Keď som mal o desať rokov menej, vcelku ma bavilo sa s domácimi hádať a občas im aj ponadávať, ale s klesajúcou hladinou testosterónu a rastúcim pocitom zodpovednosti na to prestávam mať náladu.
Napokon sa tento typ správania ukázal skôr náhoda, prípadne bolo dôvodom takýchto manierov početné zastúpenie luxusných stredísk v meste Bentota, odkiaľ im asi vychádzajú príliš ľahké obete. Na ďalších miestach už boli pokusy nadhadzovať ceny alebo sa len „mýliť“ sporadické. Prirodzene, s výnimkou vodičov tuk-tukov, a to hlavne v dedine Unawatuna, ktorá patrí k obľúbeným miestam individuálnych cestovateľov.
Zdroj: Oliver Brunovský
Kde sa kúpať netreba
V Unawatune som sa ubytoval v malom guest house, o ktorý sa starala sympatická domáca pôvodom z Číny. Prišla pred pol druha rokom a viac sa domov nevrátila. S manželom, ktorý je zo Srí Lanky, plánujú pokračovať v stavbe domu a vytiahnuť aj druhé poschodie. Ubytovanie má vzhľadom na skvelú úroveň dobrú cenu, a tak cestou na pláž na okamih premýšľam, že nabudúce naozaj pocestujem aj s rodinou.
Prechádzam popri ceste s divokou premávkou, míňam horiace odpadky, ktoré domáci zapaľujú, lebo ich nemajú kam vynášať, a zároveň dávam pozor, aby ma okoloidúci nákladiak či autobus neposlal do zapáchajúcej stoky, ktorá sa tiahne povedľa cesty namiesto chodníka. Napadá mi, ako asi dokáže krajina, ktorá nevie po uliciach či plážach ani len rozmiestniť smetiaky, zabezpečiť čistenie odpadových vôd. Hádate správne, nedokáže.
V Unawatune som sa tak napriek priezračnej vode neokúpal. Vraciam sa do izby a pýtam sa domácich, kam ide všetka voda z kanalizácie. Smutne odvetia, že do oceánu. Po chvíle googlenia sa dopracúvam k dôveryhodnému číslu v súvislosti s plánovanou výstavbou čistiarne odpadových vôd v meste Kandy, ktoré leží vo vnútrozemí. Procesom čistenia prejde na Srí Lanke iba 2,5 percenta odpadovej vody. Raz som síce zahliadol v akcii aj fekálku, ale väčšina odpadu, vrátane chémie, bezpochyby steká do oceánu – či už priamo alebo cez rieky a potoky.
Zdroj: Oliver Brunovský
