Príroda nefandí kockám na bruchu. Zdravie človeka nie je pre ňu prioritou

Na prvý pohľad je to šokujúce, na druhý nespravodlivé. Keď vedci robili pokus a kŕmili šimpanzy väčším objemom potravy, zistili, že im rastú svaly. A to napriek skutočnosti, že ich pohyb je aj v porovnaní s ľuďmi nízky. Kým ľuďom rastú z väčšieho množstva potravy tukové zásoby, ľudoopiciam rastie svalová hmota. Tento paradox vysvetľuje vo svojej knihe Burn profesor evolučnej antropológie Herman Pontzer. Svojím výskumom prispieva k pochopeniu, prečo je prirodzené naberať tukové zásoby a zároveň také ťažké sa ich zbaviť.

Evolúcia a energia

S príchodom nových a efektívnejších techník merania energetickej spo-treby organizmov H. Pontzer zistil prek-vapujúce výsledky. Vyššie primáty spaľujú iba polovičné množstvo kalórií oproti ostatným cicavcom. Kým priemerný človek za deň spáli okolo 2 500 kilokalórií, typický cicavec vo veľkosti človeka pochádzajúci z placenty spáli až päťtisíc kilokalórií. Je to toľko ako olympijský atlét na vrchole svojho tréningového cyklu. Ostatné cicavce pritom nie sú aktívnejšie ako ľudia. Väčšina týchto živočíchov prejde denne iba niekoľko kilometrov a väčšinu svojho času strávi prijímaním potravy a oddychovaním. Ich telá sú nastavená tak, aby boli strojmi na pálenie energie. Energiu pália omnoho rýchlejšie ako energiu pália ľudia.

Prime „Do formy"

V Prime o zdraví a športe v postcovidovej dobe môžete nájsť tieto súvisiace články: 

• Pandémia priniesla kilá navyše. Jedna epidémia vystriedala druhú
• Príroda nefandí kockám na bruchu. Zdravie človeka nie je pre ňu prioritou
• Prečo je chudnutie také ťažké? Odpoveď je jednoduchá: lebo tuk je užitočný
• Nie na cukre, ale na kalóriách záleží. Mýtov o chudnutí sa traduje mnoho
• Najväčší problém chudnutia: ako sa nasýtiť a schudnúť zároveň
• Nedostatok spánku a nadmerný stres spôsobujú prejedanie
• Cvičením človek neschudne viac ako niekoľko kíl
• Praktické rady ako zatočiť s kilami navyše a zlepšiť si zdravie

Pravdepodobne to súvisí s veľkým vymretím prírodných druhov na konci druhohôr pred 66 miliónmi rokmi. Udalosť, ktorá je označovaná ako K-T vyhynutie, vtedy znížila počet živočíšnych druhov až o tri štvrtiny. Práve v tom čase sa energetický výdaj primátov výrazne znížil a ich metabolizmus sa spomalil na polovicu ostatných cicavcov. Energetické trajektórie rôznych druhov sa vydali rôznymi smermi.

Pomalší metabolizmus znamená pomalší rast. Ľuďom trvá roky, kým po narodení dosiahnu samostatnosť, na rozdiel od nižších živočíšnych druhov, ktorým to trvá iba týždne. Pomalší metabolizmus priniesol aj pomalšie starnutie. Ľudia sa dožívajú omnoho dlhšieho veku, ako sa dožívajú ostatné cicavce, ale tým zároveň dosahujú pomalšiu reprodukciu. Vyššie primáty sú dedičmi dlhšieho a pomalšieho života. Rýchlosť metabolizmu sa ukázala ako evolučná adaptácia.

Zdroj: TREND

Potomkovia a energia

Splodenie potomka je, aspoň teda pre ženu, najväčší energetický výdaj v živote. Deväťmesačné tehotenstvo si vyžaduje až okolo 80-tisíc kilokalórií. Je to omnoho viac, ako vydá priemerná žena svojou fyzickou aktivitou za celý jeden rok. Plodenie potomkov je energeticky veľmi náročné – čo je aj dôvod, prečo si nižšie cicavce udržujú vysoký energetický príjem. Ich telá sú totiž nastavené na plodenie potomkov.

Moderný človek je v zajatí technologického pokroku

Život je hra, ktorá mení energiu na potomkov, tvrdí H. Pontzer. Viac energie na reprodukciu znamená aj väčšie šance na prežitie svojich génov. Všetky ostatné spôsoby využitia energie, či už na trávenie, imunitný systém, alebo vývoj mozgu, sú z dlhodobého hľadiska nepodstatné. Reprodukcia je na prvom mieste.

História tejto úvahe dáva za pravdu. Cicavce a vtáky sa stali takými úspešnými, pretože dokázali výrazne zväčšiť množstvo energie, ktorá smerovala na množenie. V porovnaní so svojimi predchodcami – studenokrvnými plazmi – spaľujú až desaťnásobne viac energie za deň. Cicavce preto rastú až päťkrát rýchlejšie ako plazy a na svoju reprodukciu dávajú štvornásobne viac energie. Ukázalo sa to ako výherná stratégia.

Napríklad 100-kilová samica soba za rok porodí zhruba jedno sedemkilové mláďa, čo je približne šesť percent jej hmotnosti. Za rovnaký čas samica myši porodí päť až sedem potomkov, čo je predstavuje až päťnásobok jej váhy. Tieto pomery korešpondujú takmer s 10-násobne rýchlejším metabolizmom myší. Rôzne živočíšne druhy si vyvinuli rôzne stratégie na svoje prežitie. Niektoré druhy, ako napríklad spomínané myši, sa sústredili na rýchle rozmnožovanie podmienené veľkým výdajom energie. Ďalšie stratégie, ako tie ľudské, sa sústredili na menší príjem energie, no dlhší život jedinca garantujúci aj prežitie v časoch, keď bude mať nedostatok potravy.

Nedostatok potravy a zásoby tuku