Na prevzatie firmy objednal otec synovi manažéra. Aby sa neposekali

Náročnejšia, ale bezpečnejšia cesta

Práve tvorivých pracovníkov pritom firma podľa neho teraz potrebuje o to viac, že okrem generačnej výmeny zásadne mení aj biznisové zameranie. Z dlhodobo realizovanej sériovej výroby menšieho počtu zabehnutých modelov sedačiek pre jedného veľkého zákazníka prechádza na pestrejšiu výrobu podľa individuálnych predstav konečných zákazníkov. Chce mať oveľa viac menších odberateľov, ktorí na ňu budú posúvať individuálne objednávky klientov.

Takýto systém je oveľa náročnejší na flexibilitu obchodníkov i výrobu nábytkárne. Zákazková produkcia je ziskovejšia a tiež bezpečnejšia. Množstvo nábytkární na Slovensku padlo práve na tom, že boli príliš naviazané len na jednu sieť predaja nábytku. A keď sa dostala do problémov, stiahla to do krachu aj výrobcu. Viac zákazníkov prináša stabilitu.

Prechod na zákazkovú výrobu sa rozbehol už pred niekoľkými rokmi. Práve pod taktovkou syna Samuela a R. Talandu. Takáto zásadná zmena chce však vždy viac času. V súčasnosti podnik stále dodáva až 85 percent nábytku svojmu dlhoročnému top odberateľovi – nemeckej nábytkárskej sieti Candy.

Pätnásť percent produkcie už končí u trojice nových odberateľov z iných krajín. „Candy je a bude pre nás stále veľmi dôležitý partner, no zákazková výroba technologicky náročnejších modelov bude v našom produkčnom mixe ďalej narastať. Chceme čoraz viac načúvať individuálnym potrebám zákazníkov,“ hovorí syn Samuel.

Paradoxne práve minulý rok sa však nábytkáreň po dlhých rokoch ziskov zosunula do straty na úrovni skoro 300-tisíc eur. A narušil sa aj jej obnovený rast tržieb. Vlani jej tržby medziročne klesli z 15,4 milióna na 13,9 milióna eur. Podľa S. Krošláka však za tým nebolo to, že by firma nezvládala prechod na zákazkovú výrobu. Práve minulý rok sa prejavila vrtkavosť šťastia vo veľkoobjemovej sériovej výrobe nábytku.

Prvé ťažké krízové roky už totiž dozneli a výrobcov nábytku je už na trhu zasa priveľa. Dodávatelia polotovarov to podľa S. Krošláka využívajú na zdražovanie dodávok. A predajné siete zasa, naopak, tlačia na ceny hotového nábytku. Najviac ide pritom dole s cenami sériový nábytok.

„Tieto roky sú v nábytku naozaj náročné, my však veríme, že na trhu zotrváme práve vďaka novej orientácii na perspektívnejšiu zákazkovú výrobu,“ hovorí Samuel s dôvetkom, že už tento rok ich podnik hospodársky výsledok opäť vylepší. Aj preto, že za ostatný rok pristúpili k optimalizácii výroby. So stratovými nábytkami skončili a už napĺňajú iba ziskové objednávky.

Zdroj: TREND.sk

Pod vlastnou značkou

Od tohtoročnej jari majú dokonca Krošlákovci na trhu aj prvé modely nábytku pod vlastnou značkou Arteston. Doteraz vždy vyrábali sedačky i ďalšiu produkciu iba pod brandmi svojich odberateľov. Teraz už spolupracujú s dizajnérmi aj na svojich vlastných modeloch.

„S našimi vlastnými produktmi už chodíme po výstavách a máme na ne aj prvé objednávky zo slovenského i českého trhu. Neskôr sa s Artestonom chceme posunúť aj do cudziny,“ vysvetľuje Samuel. Práve vlastná značka býva vrcholom snaženia rodiny v nábytkárskom biznise. „Až teraz to naše podnikanie nie je celé hlavne iba o efektivite, ale aj o kreativite a vlastných originálnych nápadoch,“ dodáva Krošlák mladší.

Viac čalúneného nábytku ako Krošlákovci vyrába iba krupinský Lind Mobler v rukách nemeckých investorov

Pri tvorbe vlastných modelov sa nábytkáreň pozerá na najnovšie trendy. Jedným z nich je podľa S. Krošláka to, že dnešní mladí ľudia viac dbajú na domáce pohodlie ako donedávna. Polohovacie sedačky s rôznymi vnútornými mechanizmami a funkciami už dnes vyhľadávajú podľa neho nielen staršie, ale aj mladšie ročníky. Polohovanie sa dokonca začína presadzovať aj pri tom najdrahšom sedacom nábytku.

Viac trendy sú tiež subtílnejšie, no zároveň funkčné sedačky.

Výroba čalúneného nábytku firmy Krošlák Zdroj: Archív firmy Krošlák

Po ziskoch aj majetok na deti

Práve o prechode na zákazkovú výrobu i novú značku musel syn najskôr s otcom istý čas diskutovať. František, ktorý firmu dlhé roky budoval na sériovej výrobe pod cudzími značkami, tieto novinky tiež vnímal ako perspektívne, ale zároveň si nebol úplne istý, či sa im zásadné prebudovanie firmy aj naozaj podarí.

Či to tak bude, ukážu až najbližšie roky. Určite aspoň dovtedy si otec drží nad firmou kontrolné kompetencie. Stále má s manželkou vo vlastníctve všetky podiely. Už teraz sa podľa syna v rodine bavia aj o tom, že v blízkej budúcnosti začne otec na neho i sestru prevádzať aj spoluvlastnícke podiely. Všetko to pôjde postupne a syn to chápe.

„Otec nám chce so sestrou firmou odovzdať celú, ale najskôr potrebuje vidieť, že sa podniku naozaj dlhodobo darí. Ak posunieme firmu do dobrých čísiel, otec na nás pokojne prevedie nielen operatívne riadenie, ale aj vlastníctvo,“ uzatvára syn.

Nábytok ho už dnes vtiahol natoľko, že o návrate do IT biznisu či o prechode do iného sektora ani neuvažuje. Otec František sa kedysi síce venoval aj developovaniu rodinných domov, no syn chce všetky zdroje i úsilie zamerať len na nábytok. Rodina má v súčasnosti v Nitrianskej Blatnici už iba jeden 14-hektárový pozemok, pre ktorý hľadá firmy, čo sa tam usídlia. V minulosti mali aj jeden penzión, no ten pred dvoma rokmi predali. 

Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy: