V podniku celá rodina
Zvrat v tržbách sa otcovi Františkovi podaril aj s podporou najbližšej rodiny. Jeho manželka Eva stála pri ňom vo firme už od začiatku podnikania. Dodnes je v nej aj zamestnaná. A s manželom ju spoluvlastní.
Už šesť rokov majú rodičia v podniku nielen syna. Ešte o tri roky skôr sa k nim pridala aj dcéra – Eva mladšia. Tá síce predtým žila so svojím arabským manželom zopár rokov v Dubaji, ale v roku 2009 sa vrátili na Slovensko. V nábytkárni vtedy začala pracovať nielen ona, ale aj jej muž. Amro Nagdalla sa stará o predaje firmy do Holandska, Dánska a Ruska. Slovensko pozná a nemá problém s tunajším životom. Predtým tu totiž študoval ekonómiu. Eva sa v podniku venuje kontrolingu a logistike. I keď teraz má v biznise pauzu, lebo je na materskej dovolenke. Syn Samuel prišiel do firmy v roku 2012 po spomínanom biznise s podnikovými informačnými systémami. „Zmenu som urobil nielen preto, že som chcel podnikať s rodinou. Uvedomil som si, že svoj čas využijem vo väčšej a už zabehnutej nábytkárni efektívnejšie ako v malej, ešte len začínajúcej IT firme,“ hovorí.
V nábytkárni začal od toho, čo poznal najlepšie, ako ítečkár firmy. „Zlepšoval som naše systémy i efektivitu, a tak som spoznával i samotnú výrobu a obchod s nábytkom,“ spomína Samuel.
Syn Samuel a dcéra Eva s manželom Amrom Nagdallom Zdroj: Archív firmy Krošlák
Nový šéf na zaučenie syna
Od roku 2014 začal syn šéfovať obchodu firmy. No už ho na každodennej báze nekoučoval otec. Ten si vtedy nechal pod palcom iba strategický dohľad nad najdôležitejšími vecami, ako je schvaľovanie nových veľkých investícií, komunikácia s úverujúcimi bankami či posväcovanie prijímania dôležitých pracovníkov. Otec odvtedy zostal v podstate už iba kontrolórom. Na post najvyššieho výkonného šéfa nábytkárne si od roku 2014 sadol český manažér Radomír Talanda. F. Krošlák na neho dostal odporučenie a práve on začal syna zaúčať do každodenného vrcholového vedenia fabriky. Od jari tohto roku je už Samuel aj hlavným šéfom firmy. R. Talanda v nej zostal tiež ako jej ekonomicko-výrobný manažér.
Otec už chodí do firmy zhruba rok len veľmi zriedkavo. Ani nie raz týždenne. Vyjadruje sa iba k zásadným zmenám. Stále je totiž spolu s manželkou jej jediným vlastníkom. Kanceláriu však nechal synovi a do jeho kresla si už nesadá. Usádza sa len za stolom pre bežné návštevy. Ani s reportérom TRENDU sa už František stretnúť nechcel. Komunikáciu s médiami necháva len na syna.
Z rovnakého i iného cesta
Práve na to, aby sa naozaj podarila zmena stráží na čele firmy, bolo aj podľa Samuela angažovanie externého manažéra z mimorodinného prostredia veľmi vhodné. Do komunikácie otca so synom totiž človek z vonku môže zasahovať iba z čisto odborného hľadiska. Nie je ovplyvnený vnútrorodinnými vzťahmi a emóciami. Ani u Krošlákovcov nebol odchod otca z čela firmy rýchly a bez diskusií. A nezávislý manažér zmene nástupníctva v spoločnosti iba pomohol.
„Otcovia nevedia z každodenného vedenia svojich firiem odisť len tak. To je fakt. Aj u nás to chcelo čas. Tak či tak ešte občas v nejakých veciach s otcom stále bojujeme,“ hovorí Samuel s tým, že ich spory sú čoraz menej časté a navyše konštruktívnejšie. „Naučili sme sa, že keď už sa o niečom sporíme, vždy prídeme aj k riešeniu,“ vraví syn. S úsmevom dodáva, že je veľmi rád, že si dnes otec svoju stále veľkú energiu vybíja aj na bicykli či na golfe. Navyše je to pre otca po dlhých rokoch podnikania aj zdravšie.
Ale nezhody medzi nimi boli a sú podľa Samuela úplne prirodzené, lebo vychádzajú aj z ich rozdielnych pováh. Otec je, ako tvrdí, aj na podriadených viac direktívny. „Ja skôr ľudí vediem k niečomu, čo od nich potrebujem, ako by som im to priamo nariadil. Ide mi o to, aby boli sami kreatívnejší a aktívnejší,“ hovorí Samuel.
