Zamrznutý trh
Príčiny súčasných problémov Fenestry Sk siahajú do obdobia spred desiatich rokov. Firma po vstupe na trh s fasádnymi systémami v roku 2000 zažívala prudký rast, tržby medziročne stúpali o tridsať až štyridsať percent. Dovtedajšie výrobné priestory už spoločnosti kapacitne nepostačovali. V Zlatých Moravciach nebol k dispozícii priemyselný park, a tak musela zainvestovať do nákupu pozemkov a budov na výstavbu nového areálu. Ten otvorila v roku 2007 a vybavila ho najmodernejšími technológiami na výrobu okien. Investícia bola rozdelená do dvoch etáp, pričom druhá dobiehala v prvom polroku 2009.
Fenestra Sk Zdroj: Milan David
Práve v tomto období začala Fenestra Sk splácať úvery na výstavbu areálu. V rovnakom čase vrcholil aj developerský boom, vďaka ktorému mala spoločnosť množstvo zákaziek a zamestnávala takmer tristo ľudí. „Aby sme prefinancovali všetky tieto projekty, museli sme si zobrať viacero úverov,“ vraví Š. Laktiš.
No začiatkom roku 2010 sa už aj na slovenskom realitnom trhu začali prejavovať dôsledky globálnej finančnej krízy a celý segment následne zamrzol. Banky odmietli financovať developerov, tí zakonzervovali takmer všetky svoje projekty a Fenestra Sk prišla o množstvo plánovaných zákaziek.
Posledným veľkým projektom bol bratislavský obchodný dom Central. Nasledujúce tri roky sa však už k žiadnemu ďalšiemu nedostali. Segment fasádnych riešení pritom tvoril takmer dve tretiny celkových tržieb podniku.
Veľa za málo
V snahe nájsť náhradu za tento výpadok tržieb a zachrániť nemalé investície do výchovy a vzdelávania odborníkov sa Fenestra Sk v roku 2012 pustila aj do menších projektov, ktoré jej mali pomôcť preklenúť ťažké obdobie. No kým jeden veľký projekt im vygeneroval miliónové tržby, na bytových domoch utŕžili v priemere len štyristotisíc eur. „Namiesto troch projektov ročne sme zrazu robili až tridsať a kapacitne sme to nezvládali. Mnoho zákaziek sme zachraňovali až v realizácii, pretože zlyhávala projektová podpora,“ ozrejmuje zložitú situáciu Š. Laktiš.
Fenestra Sk Zdroj: Milan David
V novej situácii sa naplno odhalili nedostatky firmy v projektovom riadení a nedotiahnuté interné procesy. Fenestra Sk sa v roku 2012 prvýkrát v histórii prepadla do straty, ktorá sa podľa priebežných údajov počas roka šplhala k miliónu eur. No pri inventúrach materiálu sa zistilo, že je dvojnásobná. Financujúce banky v reakcii zablokovali Fenestre Sk účty a uplatnili si záložné práva. Nasledoval trojmesačný kolotoč vyjednávaní, firma nemala na výplaty a zadlžovala sa. Práve v tejto fáze podnik naakumuloval najväčšiu časť strát, ktoré musel v reštrukturalizácii riešiť. Banky totiž naň tlačili, aby sa dohodol s veriteľmi na dobrovoľnom odpustení dlhov. Celý proces stroskotal a obral firmu o dôležitý čas.
„Ak by sme vstúpili do reštrukturalizácie už v januári, ako sa objavili finančné problémy, mala by iný priebeh. V dôsledku trojmesačnej agónie nám v roku 2013 tržby klesli na deväť a pol milióna eur,“ hovorí Š. Laktiš.
V júni už firma oficiálne vstúpila do reštrukturalizácie a v januári 2014 jej veritelia odsúhlasili ozdravný plán a zároveň sa na realitnom trhu objavili prvé náznaky, že dochádza k opätovnému oživeniu. Fenestru podržali aj ďalší developeri, ktorí deklarovali ochotu spolupracovať s ňou aj napriek jej problémom.
Nedostatok financií
Podnik však trápil nedostatok financií, keďže žiadna banka im nechcela poskytnúť prostriedky na prefinancovanie nových zákaziek a uspokojenie veriteľov. Namiesto toho jej majiteľov tlačili financujúce banky do predaja firmy. „Celý rok 2014 sme okrem krízového riadenia spoločnosti museli absolvovať rôzne stretnutia alebo pripravovať rozsiahle podklady pre záujemcov. Napriek tomu, že sme banky upozorňovali, že celý trh je v útlme a pre nadkapacity nie je nikto naladený na akvizície. Banky sa asi potrebovali ubezpečiť, že za to nedostanú viac peňazí, ako uvidia v reštrukturalizácii,“ myslí si Š. Laktiš.
Fenestra Sk Zdroj: Milan David
Dodatočné zdroje nakoniec našla Fenestra Sk u M. Luptáka. Vlani vo februári so súhlasom pôvodných majiteľov prevzal pohľadávky voči jednej banke a zároveň vložil spolu s ostatnými spoločníkmi ďalšie prostriedky do firmy. Polovičný podiel nakoniec získal cez firmu Grapp v júli tohto roku. Ďalšie financie na uspokojenie veriteľov získala Fenestra Sk z prevádzkového zisku za vlaňajšok a v tomto roku sa jej podarilo vybaviť investičný a kontokorentný úver s novou bankou. Vďaka nej vyplatili aj pohľadávky voči starej banke.
Vyhnúť sa starým chybám
Koniec reštrukturalizácie dáva Fenestre Sk príležitosť na nový začiatok. Ako však prízvukuje Š. Laktiš, tentoraz musia rast ustriehnuť. „Nesnívame už o tom, že budeme robiť obrat 25 miliónov ročne. Vieme, že prepad na realitnom trhu opäť príde. Dnes máme zákazkovo pokrytý celý budúci rok a optimisticky sa pozeráme aj na ten ďalší. V najbližších troch rokoch chceme zarobiť toľko, aby sme vedeli bilančne pokryť všetky aktuálne cudzie zdroje,“ dodáva.
Milan Lupták, Fenestra Sk Zdroj: Milan David
Podľa M. Luptáka chcú ísť konzervatívnejšou cestou a dôkladne si vyberať štruktúru a objem zákaziek. Fenestru Sk čakajú aj investície do modernizácie vozového parku a manipulačnej techniky, ako aj zefektívnenia prác na samotných stavbách. Firma sa poučila aj z predošlých nedostatkov pri projektovom riadení a posledné štyri roky využila na optimalizáciu všetkých rozhodujúcich prevádzkových a kontrolingových procesov.
„Niektoré veci sa v minulosti robili intuitívne a narýchlo. Informácie o hospodárení boli k dispozícii aj o tri mesiace neskôr, čo neumožňovalo efektívne zasahovanie do procesov počas realizácie projektov. Preto sme sprehľadnili riadenie. Posunuli sme sa vo videní ekonomického stavu, čítaní výsledkov hospodárenia alebo kalkulácie projektov,“ uzatvára M. Lupták.
Odborná spolupráca na seriáli Ako sa zachraňujú firmy:
|
