Pred touto dilemou stál pred štyrmi rokmi zlatomoravský výrobca okien a fasádnych systémov Fenestra Sk. Majitelia spoločnosti, ktorej tržby v najlepších časoch atakovali hranicu štyridsiatich miliónov eur, mali na výber dve možnosti. Buď pošlú firmu do konkurzu, čo by znamenalo jej koniec, alebo prejdú reštrukturalizáciou a pokúsia sa znovu naštartovať biznis.
Nakoniec vyhrala práve druhá možnosť, i keď toto rozhodnutie sa podľa spoluzakladateľa a konateľa Fenestry Sk Štefana Laktiša vonkonvom nerodilo ľahko. „S reštrukturalizáciou mám od začiatku vážny etický problém a budem ho mať celý život. Som v biznise od roku 1992, stretávam sa s ľuďmi, podnikám s nimi a potom im spôsobím vážne finančné problémy. Nie je to nič príjemné,“ hovorí Š. Laktiš, pričom je vidieť, že sa s týmto obdobím svojho profesionálneho života zatiaľ nevyrovnal.
Štefan Laktiš, Fenestra Sk Zdroj: Milan David
Štyri roky, ktoré Fenestra Sk strávila pod dohľadom reštrukturalizačného správcu, považuje za najnáročnejšie, a to tak po podnikateľskej, ako aj osobnej stránke.
Domino efekt
Fenestra Sk totiž odpísala približne polovicu prihlásených pohľadávok, keď banky dostali šesťdesiat percent svojich peňazí, no nezabezpečení veritelia v podobe obchodných partnerov spoločnosti len šesť percent.
S reštrukturalizačným plánom pritom súhlasili všetci veritelia, čo sa nevidí často. Fenestra Sk bola v tom čase jedným z dvojice hlavných hráčov dodávajúcich kompletné fasádne systémy na veľké bratislavské developerské projekty, ako sú River Park, Westend, Tower 115, obchodné centrá Retro a Central v hlavnom meste, žilinský Mirage alebo banskobystrická Europa.
Fenestra Sk Zdroj: Milan David
Jej krach by pre dodávateľov profilov či skiel znamenal obrovský výpadok. Nájdenie náhrady v podobe nového odberateľa s podobnými skúsenosťami a technickým know-how by trvalo príliš dlho.
„Väčšina obchodných partnerov s nami spolupracovala už od začiatku. Za ten čas sme spolu urobili množstvo zákaziek a zároveň sme dosiahli veľké objemy tržieb. Keď sme urobili tabuľku záväzkov, ktoré im hrozili na odpísanie, tak okrem dvoch obchodných partnerov neprekročili u ostatných jedno percento z tržieb, ktoré s nami historicky urobili. Po veľmi náročných rokovaniach sme sa so všetkými rozhodujúcimi dodávateľmi dohodli, že nás podporia a budú s nami aj naďalej spolupracovať, aby sme v dlhšom časovom horizonte minimalizovali ich straty, ktoré im reštrukturalizácia spôsobila,“ spomína Š. Laktiš.
Nový spoločník
Fenestra Sk koncom minulého roka kompletne vyplatila nezabezpečených veriteľov a pred dvoma mesiacmi vyrovnala všetky záväzky aj s bankami. Vďaka tomu vyšli spod dozornej správy o tri roky skôr, ako navrhoval reštrukturalizačný plán.
Fenestra Sk Zdroj: Milan David
Spoločnosti výrazne pomohlo oživenie na developerskom trhu, kde dnes dopyt po fasádnych systémoch prevyšuje kapacity dodávateľov. Zároveň sa postupne menia aj platobné podmienky, napríklad sa skrátila splatnosť faktúr. Fenestra Sk vďaka tomu dosiahla vlani tržby viac ako pätnásť miliónov eur a v tomto roku atakuje hranicu dvadsať miliónov eur.
Samotní majitelia Fenestry Sk však neobišli pri reštrukturalizácii zľahka. Museli predať polovičný podiel vo firme, pričom banky tlačili na predaj celého podniku. Zároveň doň museli vložiť aj vlastné prostriedky, ktoré smerovali na uspokojenie veriteľov. Novým investorom sa stala banskobystrická spoločnosť Grapp, za ktorou stojí Milan Lupták. Vlastníci Fenestry sa s ním spoznali počas reštrukturalizácie, s ktorou im pomáhal po právnej a ekonomickej stránke.
„Do firmy som najprv vstúpiť nechcel. Inak to však nešlo. Financujúce banky potrebovali ručiteľa a zabezpečenie.“
„Do poslednej chvíle som neuvažoval, že by som vstúpil do firmy ako spoločník. Nebola však iná možnosť. Niekto musel prísť s ručením a zabezpečením, aby sme zvládli posledný krok a uzavreli celý proces reštrukturalizácie. Inak by sme nenašli novú banku a s ňou aj systémové financovanie,“ vysvetľuje M. Lupták. Ako však dodáva, dôležité bolo, že si s pôvodnými majiteľmi sadli aj ľudsky.
