Prečo by sa mali firmy správať eticky

Lepšie odolajú krízam

Zhodnotiť v slovenských podmienkach, či firmy, ktoré sa správajú eticky, sú dlhodobo ziskovejšie ako ich menej féroví konkurenti, sa vzhľadom na krátku históriu ešte nedá. No podľa P. Markoviča zahraničné dáta ukazujú, že práve obdobie kríz môže signalizovať deficit neetického správania podnikov.

Ak akcionári alebo zákazníci vidia, že firma sa správa férovo, no dostáva sa do krízy, sú ochotnejší určitý čas upustiť od časti nárokov, aby ju podržali. Naopak, pri špekulatívnejších podnikoch táto tolerancia chýba. Kríza ich položí skôr alebo sa s ňou vyrovnávajú dlhšie.

Docentka Fakulty podnikového manažmentu Gabriela Dubcová zdôrazňuje, že etické spávanie pracovníkov podniku, najmä manažérov sa riadi nielen svedomím, ale aj verejnou mienkou. Sú podľa nej etickejšie domáce firmy alebo pobočky zahraničných podnikov? „Nadnárodné korporácie, predovšetkým tie, ktoré majú materskú spoločnosť z Európskej únie, prinášajú etické princípy a vpečaťujú ich na Slovensku,“ mieni.

Dodáva však, že na domáce firmy často tlačia vysoké štandardy na kvalitu produkcie, napríklad zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Tie ich nútia produkovať aj kvalitnejšie produkty, ako majú zahraniční konkurenti. To, podľa podľa G. Dubcovej v konečnom dôsledku prejavuje nielen na kvalite, ale aj v etike i efektívnosti ich fungovania.

Podľa výkonnej riaditeľky Nadácie Pontis Lenky Surotchak majú veľké zahraničné firmy väčšinou prísne etické pravidlá prevzaté od materských spoločností. „Netýkajú sa len netolerovania korupcie, ale napríklad aj podpory diverzity – rozmanitosti na pracovisku,“ hovorí. „Na druhej strane, domáce firmy, či už veľké firmy ako Eset alebo i malé start-upy, majú väčšie napojenie na svojich zakladateľov a ich hodnotové presvedčenie,“ dodáva.

Jedným z príkladov je Ošetrovateľské centrum pre dlhodobo chorých seniorov v Humennom. Jeho zakladateľky ešte počas štúdia zistili, ako veci robiť nechcú, a do podnikania vniesli nové prvky. Za svoj prístup získali viacero ocenení, napríklad vlaňajšie Via Bona od Nadácie Pontis.

Riaditeľka Nadácie Pontis Lenka Surotchak: Zdroj: Maňo Štrauch

Konkurenčná výhoda

Existuje ešte aj ďalší faktor, ktorý firmy tlačí do zodpovedného podnikania – nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. „Má to pozitívny dosah na štruktúru a zvyšovanie zamestnanosti, komunitu a spoločnosť,“ hodnotí G. Dubcová. Ako príklad uvádza firmy ako Whirlpool či U.S. Steel, ktoré bežne zamestnávajú rómskych občanov: „A robia to radšej, ako mať na tom istom pracovnom miestne agentúrneho zamestnanca z inej krajiny, kultúrne veľmi rozdielneho a v slovenskej firme veľmi nestabilného.“

Nedostatok kvalifikovaných zamestnancov vidí ako dôvod na tlak na etické podnikanie aj Tomáš Hasala, riaditeľ neziskového združenia Nexteria, ktoré sa orientuje na mimoškolské vzdelávanie a profesijnú prípravu študentov. „Veľmi zle vnímam situáciu v IT sektore. Prvá vec, prečo to treba riešiť s mladými ľuďmi, budúcimi zamestnancami a manažérmi v tejto oblasti, je, že oni majú v rukách, ako sa tento sektor bude v budúcnosti vyvíjať,“ tvrdí. V sektore IT je dnes obzvlášť akútny nedostatok ľudí – mladí sa môžu rozhodnúť, kam chcú ísť pracovať. Čo tlačí na negatívnejšie vnímané firmy, aby sa správali etickejšie.

Okrem toho, dodáva T. Hasala, medzi podnikmi začína fungovať niečo ako dobrá reputácia. Minimálne medzi mladými ľuďmi je to veľmi vnímaná téma. A napríklad v čase krízy sa viac ukazuje, z ktorých firiem ľudia odchádzajú častejšie, kde sú menej lojálni zamestnanci.

Tento trend potvrdil aj vlaňajší prieskum názorov medzi verejnosťou. Realizovala ho Nadácia Pontis spolu s agentúrou Focus. Pre 27 percent opýtaných je reputácia firmy, čo sa o nej hovorí na verejnosti, či ide o firmu, ktorá podniká poctivo a nie sú s ňou spájané žiadne škandály, najdôležitejším faktorom pri hľadaní zamestnania.

Šéf neziskovky Nexteria Tomáš Hasala: Zdroj: Nexteria

Parneri projektu Použi Rozum