Legálne a bez skratiek
Čo je etika v podnikaní, to sa už dlhšie učia študenti Ekonomickej univerzity v Bratislave. Na Fakulte podnikového manažmentu je súčasťou viacerých predmetov bakalárskeho a inžinierskeho štúdia.
Dekan fakulty Peter Markovič hovorí, že zodpovedné podnikanie sa začína pri samotných princípoch podnikania. „Snahou každého podnikateľa by malo byť dosahovať zisk. Ale tak, aby tento zisk bol obohatením aj pre trh a krajinu. Nie je úplne pravda, že čím budú všetky firmy bohatšie, tým lepšia bude spoločnosť,“ vysvetľuje.
Pri striktnej orientácii na zisk môže podľa neho zbohatnúť pár firiem a ľudí, no ostatní budú na tom stále horšie. Čo je dôvod stenčovania strednej vrstvy v spoločnosti. Súčasťou etického podnikania – ako učia študentov na Ekonomickej univerzite – je, samozrejme, aj dodržiavanie právnych predpisov.
Ide o to, že etickí podnikatelia nehľadajú cesty, ako predpisom a nariadeniam uniknúť cez rôzne schémy alebo agentúry sprostredkujúce zamestnanie. Ak aj existuje legálna možnosť, ako si cestu skrátiť, tak to zvažujú s ohľadom na ostatných účastníkov trhu.
„Schémy“ sa často uplatňujú na optimalizáciu firemných daní. Jednou z nich je takzvané transferové oceňovanie, ktoré používajú spoločnosti s medzinárodnými štruktúrami. Či už nadnárodné korporácie alebo schránkové firmy v daňových rajoch, ktoré takto peniaze zo Slovenska posielajú do zahraničnej centrály.
Podľa P. Markoviča nemožno takéto aktivity posudzovať apriori negatívne. „Treba zobrať do úvahy, že kapitál, ktorý na Slovensku v týchto dcérskych firmách využívame, sem odniekiaľ pôvodne prišiel. Okrem toho, materské firmy si peniaze zo Slovenska posielajú zväčša v súlade s pravidlami a v zdravej miere. Ich zámerom nie je tunajšie dcéry finančne položiť,“ myslí si.
Donorstvo a filantropia
V etickom správaní nejde len o dodržiavanie morálnych zásad. Dôležité je, aby podnikateľ považoval každého člena spoločnosti, s ktorým prichádza do kontaktu – zamestnanca, zákazníka alebo investora –, za rovnocenného. Tento vzťah by mal byť v súlade s jeho biznisovými cieľmi. A mal by sa snažiť vytvoriť takú formu vzájomnej spolupráce, aby z toho sám profitoval, ale zároveň svojho partnera nepoškodzoval.
Časť zisku by sa tiež cez donorstvo a filantropiu mala vrátiť späť do spoločnosti. Nielen na upokojenie svedomia. Firmu, ktorá znečisťuje dlhodobo životné prostredie a potom venuje veľkú sumu na jeho rekultiváciu, nemožno označiť za etickú. Mala by predovšetkým principiálne pristúpiť k tomu, aby znižovala záťaž na životné prostredie.
Naopak, firma, ktorá vyrába cigarety, nemusí byť hneď neetická. Ak dlhodobo vyvíja zdravšie alternatívy či podniká kampane na zlepšenie zdravia pre fajčiarov, nemalo by sa to vnímať len ako náplasť na svedomie. „Je to aj otázka dopytu trhu. Pokiaľ si zákazníci budú tieto výrobky kupovať, bude po nich dopyt, nemalo by sa útočiť na firmu ako takú,“ mieni P. Markovič.
Takáto spoločnosť sa však len veľmi ťažko dostane do indexu zodpovedných firiem. Index podľa vybraných ukazovateľov hodnotí zodpovedné podnikanie.
Dekan Fakulty podnikového manažmentu EU Peter Markovič: Zdroj: Maňo Štrauch
