Menšia psychická záťaž
Ľudí s inžinierskymi a magisterskými titulmi zamestnáva aj reťazec Subway, v ktorom podiel študentov na celkovom počte pracovníkov na Slovensku tvorí 65 percent. „Nie vždy majú ľudia možnosť alebo preferenciu pracovať počas svojho štúdia v odbore, ktorý študujú,“ mieni riaditeľ Subwayu pre Slovensko a Chorvátsko Matej Varga. „Dávame hlavne flexibilitu v rámci pracovného času. Študenti si teda vedia prácu prispôsobiť skúškovému obdobiu či písaniu záverečnej práce,“ dodáva. Podľa neho v rozhodovaní študenta v porovnaní s odbornou stážou takisto zaváži vidina vyššieho zárobku.
Študenti majú záujem o jednoduchú prácu, kde za sebou vidia okamžitý výsledok, hovorí zasa Richard Havrila, HR manažér v slovenskej pobočke obchodného reťazca Billa. „Máme predajne, kde sú traja až piati študenti, ale aj také, na ktorých nie sú žiadni,“ dodáva. Veľký záujem študentov registrujú v decembri, keď reťazec ponúka aj vyššie hodinové platy. Mzda v maloobchode je pre študentov často zaujímavejšia ako mzda v kancelárii a zároveň ich táto práca menej psychicky zaťažuje, dodáva R. Havrila.
Ako vraví, na študentoch brigádnikoch sa mu páči, že majú jasný cieľ. Chcú si zarobiť na letnú dovolenku, vzdelanie či technologické vychytávky. Sústredia sa na svoju prácu a na to, aby zarobili. „Ľudia s jasnými cieľmi sa motivujú sami, a tým uľahčujú prácu manažérom. Ak pochopia, že pre nich existujú príležitosti aj vo firme, ako je naša, zostanú a spravia tu kariéru,“ tvrdí R. Havrila.
Neplatená stáž ako investícia
Je to otázka peňazí, súhlasí tiež Eva Sulovcová z portálu Kariera.sk. Stáže sú aj podľa nej zväčša neplatené. Študenti si musia hradiť ubytovanie, stravu aj dopravu, podstatné je pre nich aj dostatočne veľké vreckové na rôzne drobné výdavky. Na konci neplatených stáží sú z finančného hľadiska študenti dokonca skôr stratoví.
„Stáž, hoci aj neplatená, môže byť investícia, ktorá naštartuje kariéru.“ Eva Sulovcová, Kariera.sk Zdroj: Archív E. Sulovcovej
Na druhej strane, stáž, hoci aj neplatená, môže byť dobrá investícia, ktorá zabezpečí „zisk“ v podobe rýchleho nájdenia práce a uplatnenia sa v odbore. „Pomôže to naštartovať kariéru. Skúsenosti z praxe z daného odvetvia sú pre študenta obrovské plus. Životopis sa vďaka nim stane kvalitnejším a zaujímavejším pre potenciálnych zamestnávateľov. Peniaze zarobené prácou v rýchlom občerstvení sa z peňaženky stratia veľmi rýchlo, no kvalitná stáž a skúsenosti zo životopisu nezmiznú,“ myslí si E. Sulovcová.
Aké brigády by si teda mali študenti vyberať? Určite také, ktoré vedia v životopise „predať“ a ktoré majú súvis s tým, čo budú robiť v budúcnosti, odporúča N. Richterová z Profesia.sk. Fakt je, že pri takýchto pracovných príležitostiach býva väčšia konkurencia a nie každému študentovi sa podarí nájsť si takúto brigádu.
Podľa nej je málo pravdepodobné, že sa vysokoškolákom hneď od prvého ročníka podarí nájsť niečo v odbore, v ktorom chcú ďalej pracovať. Veľká časť z nich ešte nemá potrebné znalosti a potrebuje prejsť aspoň základmi. „Čím je však študent bližšie k ukončeniu svojho štúdia, tým viac by sa mal orientovať práve na také brigády a stáže, ktoré mu pomôžu v uplatnení sa po škole,“ hovorí N. Richterová.
McDonald's na Obchodnej ulici Zdroj: Maňo Štrauch
Čoraz viac firiem si pri pohľade na súčasný trh práce uvedomuje, že aby v budúcnosti vôbec nejakých kvalitných zamestnancov mali, musia si ich včas vychovávať sami, poukazuje E. Sulovcová. Zo škôl často vychádzajú praxou nepobozkaní absolventi. Firmy preto vo väčšej miere ponúkajú aj zaujímavo platené stáže s víziou ponechať si študenta, ak sa osvedčí.
Päť oľutovaných rokov
Problém prekvalifikovanej pracovnej sily je vizitka zlej spolupráce univerzít s trhom práce. Tento dlhodobý problém spočíva v množstve mladých ľudí, ktorí strávia päť rokov štúdiom odboru, v rámci ktorého majú len malú šancu nájsť si uplatnenie. A keďže nechcú zostať bez príjmu, rozhodnú sa zobrať akékoľvek zamestnanie, tvrdí E. Sulovcová.
Na práci v kuchyni či za pokladňou nie je nič zlé, aj tieto profesie musí niekto vykonávať. „Otázka je, či človek s vysokoškolským titulom, ktorý sa rozhodol pre nižšiu pozíciu, neľutuje roky a určite aj financie, ktoré strávil štúdiom, keďže získaný titul mu v kariére nijako nepomohol,“ dodáva.
V súčasnosti už neplatí, že človek na úspešnú kariéru potrebuje vysokú školu. Samozrejme, pre výkon niektorých pracovných pozícií je odborné vzdelanie nevyhnutné. „Avšak radšej ako vyštudovať odbor, v ktorom sa dá len ťažko uplatniť, a tak sa zaradiť k tisícke absolventov na úrad práce, je lepšie začať hneď pracovať, prípadne podnikať v tom, čo človeka baví a napĺňa,“ myslí si E. Sulovcová.
McDonald's na Obchodnej ulici Zdroj: Maňo Štrauch
Personálno-poradenská spoločnosť McRoy Group pred rokom uverejnila rebríček, v ktorom identifikovala študijné odbory, ktorých absolventi sú na trhu práce žiadaní najmenej – environmentálne manažérstvo, manažment verejnej správy, sociálna práca, kulturológia či filozofia.
Nevýhodou týchto odborov je skutočnosť, že ich absolventi si iba ťažko nájdu uplatnenie v súkromnej sfére. Tento typ kvalifikácie od svojich zamestnancov vyžaduje iba zriedka. Odkázaní sú teda na hľadanie si práce vo verejnom sektore, ktorý nedokáže zamestnať každého, kto tento typ školy absolvuje. Mladí ľudia teda musia hľadať prácu mimo vyštudovaného odboru, čo ich cenu na trhu práce výrazne znižuje.
