Tam je to samozrejmosťou už dlhé roky, slovenská gastronomická kultúra, nielen tá v kuchyniach a servise, ale aj hostí, sa de facto začala len nedávno tvoriť. Takže reštaurácie sa snažia hostí stále učiť, že miesto je dobré si rezervovať.
Aby neboli sklamaní, keď prídu vo frekventovanom čase a podnik je plný, ale aj aby sa vedeli na nich pripraviť, keďže varenie typu „vytiahnem polohotové či hotové z mraziaceho boxu“ je, chvalabohu, v tých lepších minulosťou. Osveta, ktorá sa stretáva s väčším alebo menším úspechom, keďže veľa slovenských hostí je presne takých, ako pán spomínaný v úvode článku – chcú sa najesť vtedy, kedy chcú, a nikto ich predsa nebude organizovať.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Ale predsa len existuje aj na Slovensku niekoľko podnikov, ktoré si svojich hostí organizovať dovoľujú a nielen to. Nedá sa sem prísť len tak hocikedy z ulice, fungujú buď výlučne, alebo z drvivej väčšine na rezervácie. A patria k najlepším.
Tri z nich medzi najlepších desať na Slovensku podľa hodnotení TREND TOP Reštaurácie a štvrtá a piata, ktoré otvorili začiatkom tohto roka, do prvej desiatky smerujú, pretože ponúkajú gastronomické zážitky podobné tým, ktoré si môže človek dopriať v zahraničí v podnikoch ocenených Bib Gourmand alebo jednou hviezdičkou od bedekra Michelin.
Ako to funguje inde
Keď idete v zahraničí do prémiovej reštaurácie, inak ako na rezerváciu sa tam často nedostanete. V tých vychytených, keďže kapacita je zvyčajne len niekoľko stolov, sa čaká na miesto aj niekoľko týždňov. Okrem toho, že na návštevu treba rezerváciu, vám zvyčajne aj pridelia čas, kedy máte prísť. Napríklad keď sme boli v jednej z najlepších nemeckých reštaurácií Vendôme, dalo sa prísť len na pol ôsmu a ako sme pochopili z diania okolo, všetkých hostí si naorganizovali medzi 19.00 a 19.30, potom už neprišiel nikto. Okrem toho (čo je na Slovensku nepredstaviteľné), rezerváciu vám neurobia bez garancie kreditnou kartou. Vo Vendôme bol stornopoplatok na osobu, ak by sme neprišli alebo zrušili rezerváciu niekoľko dní vopred ,150 eur a to si teda človek naozaj rozmyslí, či príde alebo nie.
Čo podnik, to iný príbeh
Každá z nich má za sebou iný príbeh. Spoločné však majú, že hosť nemôže prísť hocikedy, kedy si zmyslí – musí zdvihnúť telefón alebo naťukať pár údajov do rezervačného formulára. Zato mu ponúkajú naozaj fine dinig a nie každodenný gastronomický zážitok a maximálnu pozornosť.
Zdroj: Gašperov Mlyn
Priekopníkmi rezervácií na Slovensku sú Peter Ďurčo so svojím žilinským TOP Restaurantom a manželia Sisákovci, ktorí majú v popradskej Spišskej Sobote reštauráciu Víno & Tapas. Peter Ďurčo mal po rokoch práce v Rakúsku vlastnú klasickú reštauráciu v Bytči. Hoci bola úspešná, neustály „boj“ s podmienkami na podnikanie aj požiadavkami zamestnancov ho unavoval a otvoril si podnik na žilinskom sídlisku. Prakticky nijakých zamestnancov nemá, len dve panie na pol úväzku na pomocné práce. Varí a obsluhuje sám a objednáva si len toľko hostí, koľko zvládne, a podľa toho, kedy tam je. Okrem svojej reštaurácie robí aj catering a tiež tvoril koncept a dohliada na reštauráciu tatranského hotela Lesná.
Manželia Sisákovci sa už roky venujú cateringu, vlastná reštaurácia bola pred niekoľkými rokmi akýmsi „vedľajším“ produktom, ktorého význam však stále rástol. Pôvodne robili len na rezervácie, ale ako sa dobrý chýr o ich kuchyni šíril, ako hovorí Peter Sisák, museli „zmäkčiť“. Na rozdiel od podniku Petra Ďurča, ktorý je skrytý na poschodí multifunkčného domu na žilinskom sídlisku a idete tam vyložene, keď o ňom viete, tak reštaurácia Sisákovcov je priamo na krásnom historickom spišskosobotskom námestí, kde o turistov, ktorí náhodne vkročia do reštaurácie, nie je núdza.
Zdroj: Fach Restaurant
„Veľakrát sa nám stalo, že ľudia, ktorí prišli do otvoreného podniku, boli po ozname, že fungujeme len na rezerváciu, sklamaní, takže v obmedzenom množstve im vieme niečo ponúknuť, aj keď prídu z ulice. Okrem toho sme urobili tzv. expresné menu na rýchle najedenie sa, čo je regionálne jedlo,“ hovorí P. Sisák. Pokračuje, že už niekoľkokrát sa im stalo, že hostia boli s ním, obsluhou a atmosférou takí spokojní, že si ešte počas návštevy rezervovali stôl na klasické degustačné menu. V Poprade a okolí sú síce vnímaní ako podnik, kam sa dá ísť len na rezerváciu, ale už to úplne neplatí.
Zdroj: Jarmila Horváthová