Pracovnú zmluvu na menej ako 40 hodín týždenne majú len traja zo sto zamestnancov

Zamestnanie pre Slovákov znamená vykonávať zárobkovú činnosť aspoň 40 hodín týždenne. Akékoľvek menšie porcie práce sú okrajovou záležitosťou. Čiastočné úväzky skrátka nemajú v krajine na ružiach ustlané. To platí aj v ostatných postkomunistických krajinách, ktoré so sebou nesú podobné vzorce uvažovania zamestnávateľov, sociálneho zabezpečenia a podpory materstva ako Slovensko. V máloktorom ukazovateli je hranica medzi východom a západom aj 33 rokov po páde železnej opony taká ostrá ako práve v podiele čiastočných úväzkov.

Kým na Slovensku pracujú na skrátený úväzok iba necelé tri percentá zamestnancov, v susednom Rakúsku je to desaťnásobok a vo Švajčiarsku a v Holandsku ešte viac. Slovenský podiel je však nízky aj na pomery východného bloku. Menší je už len v Bulharsku. Česi využívajú čiastočné úväzky v dvakrát väčšej miere, v Slovinsku tvoria osem percent trhu práce a v Estónsku dokonca 14 percent. To sa už približuje priemeru EÚ 18 percent.

Ďalej od priemeru

Zarážajúca je skutočnosť, že Slováci sa k priemeru EÚ v posledných rokoch nepribližujú, naopak, sa o deň vzďaľujú. V roku 2015 totiž malo kratší pracovný čas viac ako šesť percent slovenských pracovníkov. Od roku 2018 však tieto počty klesajú. V súčasnosti sa to týka len 50-tisíc žien a zhruba polovičného počtu mužov, čo znamená návrat k číslam na úrovni roku 2008.

Pretože skrátené úväzky sa vo všetkých európskych štátoch s výnimkou Rumunska týkajú v oveľa väčšej miere žien ako mužov, núka sa otázka, nakoľko závisia od nastavenia systému podpory v materstve v jednotlivých krajinách. Rozšírený predpoklad, že štáty, ktoré umožňujú ženám dlhú materskú a rodičovskú dovolenku bez ponuky zvýhodnených čiastočných úväzkov, ich vyradia z trhu práce, čo vedie k zníženiu pôrodnosti, údaje však nepotvrdzujú. Slovenky totiž rodia podobný počet detí ako Holanďanky a viac ako Rakúšanky. Ešte väčšiu plodnosť registruje Rumunsko, kde je podiel čiastočných úväzkov tiež zanedbateľný.