Mladík hry veľmi obľubuje, ale takmer vôbec nehrá. Čo to má znamenať? Znamená to, že ho zaujíma, ako počítačové hry vznikajú, ako sú komponované a vizuálne spracované. Preto veľa času trávi pozeraním gamerských videí, prostredníctvom ktorých sa o hrách dá dozvedieť viac.
Ak by sa Filip po základnej škole rozhodol, že sa tiež chce stať výtvarným tvorcom hier a hľadal by strednú školu, kde sa to dá naučiť, ešte donedávna by vyšiel naprázdno. Dnes je však už druhákom v odbore digitálna maľba – koncept art na košickej Škole úžitkového výtvarníctva (ŠÚV), kde je vizualita počítačových hier súčasťou vzdelávacích osnov. Napriek veľkému dopytu po ľuďoch v našich gamerských štúdiách ide o slovenský unikát.
Artbook Zdroj: Soňa Maletérová
Nový odbor
Príbeh, ktorý začína Zsolt Lukács rozprávať, je z kategórie progresívnej partizánčiny. Keď v roku 2006 ako pedagóg nastúpil na košickú ŠÚV, v meste už existovali firmy produkujúce počítačové hry. Spolu s kolegyňou, vedúcou odboru propagačnej grafiky Noémi Ráczovou, sa rozhodli, že do vyučovania začnú zaraďovať zadania ako kreslenie postavičiek a pozadí do digitálnych hier. Úlohy tohto typu sa dostali aj do praktických častí maturitných skúšok. Ako Z. Lukács dnes zdôrazňuje, všetci vtedajší maturanti s takýmito zadaniami dnes pracujú v herných štúdiách.
Zo sľubne sa rozbiehajúceho procesu vznikol nápad vypracovať celkom nový študijný odbor. Obaja pedagógovia sa do toho pustili, ale entuziazmus vedenia školy nebol dostatočne veľký, a tak snaha o inovatívne osnovy najprv ostala v zásuvke. Potom prišiel zlomový moment. Ministerstvo školstva začalo monitorovať úroveň zamestnanosti absolventov škôl úžitkového výtvarníctva. A vyšlo najavo, že v niektorých oblastiach je to veľmi slabé.
„Vznikla tabuľka o nadbytočných odboroch a tam zapadla asi polovica odborov našej školy,“ spomína Z. Lukács. Vtedy sa nálada v škole obrátila a nový odbor sa stal perspektívnym.
Projekt teda oprášili a začali ho vážne riešiť. Prizvali ďalších dvoch kolegov, Petra Ilčíka a Martina Kolčaka, a nadviazali tiež spoluprácu s umeleckou priemyslovkou v Trenčíne. Spoločným úsilím projekt úspešne previedli cez samosprávny kraj, vládnu radu pre odborné vzdelávanie a ministerstvo školstva.
Projekt im odklepli, a tak už druhý rok nový odbor funguje vo fáze takzvaného experimentálneho overovania. Počas experimentu je možné výučbu ďalej dolaďovať, a keď sa toto obdobie skončí, odbor si budú môcť do ponuky zaradiť aj ostatné odborné školy.
Študenti odboru digitálna maľba ŠÚV Zdroj: Soňa Maletérová
Dopyt štúdií
„Keďže dodnes neexistuje ucelený vzdelávací systém, v rámci ktorého by študenti dostali celistvý pohľad na vývoj počítačových hier, my to v praxi cítime,“ hovorí Lucia Šicková, spoluzakladateľka bratislavského herného štúdia Pixel Federation. A vysvetľuje, že jednak ide o to, že niektoré zručnosti sa ľudia učia sami doma, kde nemajú potrebné herné zázemie a ani možnosť na aplikovanie získaných vedomostí.
Vývoj hier je navyše veľmi komplexný proces a jeho aktéri musia rozumieť fungovaniu všetkých čiastkových oblastí a tiež celkovému kontextu. „Toto bohužiaľ nie je systémovo podchytené, a preto my ako firma venujeme veľa času vzdelávaniu,“ tvrdí L. Šicková.
Absolventi nového odboru musia vedieť pracovať v tíme. Hry sú totiž vždy tvorené skupinami ľudí
K vzdelávacím aktivitám Pixel Federation patrí napríklad iniciatíva Edufactory, na ktorej workshopy s názvom Skill Drill bol ako najmladší adept vybratý aj Filip Iglai z košickej ŠÚV. Raz mesačne dochádzal počas prvého ročníka štúdia do Bratislavy na prednášky, ktoré vyústili do tímového riešenia tvorby funkčnej digitálnej hry. Počas tohto leta zotrval v hlavnom meste dlhšie a spolu so svojím tímom hru finalizovali. Práve toto obdobie si F. Iglai pochvaľuje, pretože mal pocit, akoby pracoval v skutočnej firme. Výsledkom ich úsilia je hra pre mobily Dungeon Crawl, ktorú chcú ešte úplne dotiahnuť a budúci rok oficiálne vydať.
Napriek tomu, že sa Pixel Federation spolu s ďalšími firmami podieľa na vzdelávacích projektoch, L. Šicková si nemyslí, že dieru v odbornej príprave dokážu vykryť sami.
Stroj Zdroj: Ilustrácia: Filip Iglai
„Naše kapacity venovať sa systematickému vzdelávaniu sú obmedzené,“ tvrdí. Herný biznis funguje na rýchlo sa meniacom trhu, a tak štúdiá musia neustále inovovať procesy a produkty. „To vytvára obrovský tlak na to, aby sme pracovali efektívne, a preto nemáme dostatok priestoru na vytvorenie a manažovanie vlastnej školy. Riešime skôr aplikovanie vedomostí nadobudnutých v štandardnej vzdelávacej inštitúcii v praxi, a to pod vedením skúsených mentorov.“ Inými slovami: herné štúdiá verejné vzdelávanie v odbore potrebujú.
