Je oblasť v živote firmy, ktorá je vám bližšia než iná?
Áno, vyplýva to z toho, čo som robil predtým. Rád sa pozastavím nad marketingovou komunikáciou či právnymi a regulačnými záležitosťami. Čomu som ďalej, to je obchod a financie.
Peter Gažík Zdroj: Maňo Štrauch
Z týchto oblastí si problémy nechávate vysvetliť alebo si ich radšej naštudujete sám, aby ste mohli podriadených prekvapiť?
Veľmi zjednodušene, hovorí sa: Kde sa robí, tam nezavadzaj. Snažím sa firmu viesť tak, že každý má slobodu v rámci svojich kompetencií, ale k tomu aj zodpovednosť. Pokiaľ veci fungujú, nemám dôvod robiť duplicitnú prácu a stresovať kolegov. Podstatný je pre mňa výsledok. Na druhej strane, všetci vedia, že moja kancelária je otvorená, aj fyzicky. Vedia, že s akýmkoľvek problémom za mnou môžu prísť. Rovnako ja mám dôveru v kolegov, že pokiaľ by mali problém, prídu s ním za mnou, aby som ho sledoval a prípadne doň vstúpil.
Férovosť v biznise nám dáva mandát vyjadrovať názor aj k spoločenským témam
Karikatúra, ktorá vám visí nad stolom, tak trochu naznačuje, že máte sklony k vorkoholizmu. Vyžadujete maximálne nasadenie od svojich podriadených?
Nemyslím si, že som vorkoholik. Skôr by som povedal, že ma baví to, čo robím, a preto sa v práci neobmedzujem. Okrem toho, často ma motivuje a posúva, že je toho veľa a mám možnosť veci riešiť a uzatvárať. Či to vyžadujem od kolegov? Ako som povedal, každý má svoju zodpovednosť a slobodu. A ja nie som typ, ktorý by ľudí bezhlavo úkoloval a zamestnával úlohami, ktoré počkajú do ďalšieho dňa. Pokiaľ to nie je dôležité, po ôsmej večer im nevolám. No ak sa vyskytne problém, každý vo firme vie, že aj o druhej v noci má zodpovednosť k firme, a tak to bude riešiť.
Biznis telekomunikačného operátora je životne závislý od toho, ako komunikuje so zákazníkmi. Chodíte v utajení do predajní, aby ste si úroveň tejto komunikácie overili na vlastnej koži?
Súhlasím, komunikácia so zákazníkmi je pre nás kľúčová. Ale mysteryshopping nerobím, príde mi nedôstojné takto špehovať zamestnancov. Opäť platí istá miera zodpovednosti a dôvery. Chodievam za ľuďmi do prvej línie, do predajní, do call centra. Aby som v rámci možností odsledoval ich pracovný život a bol s nimi v priamom kontakte.
A čo priamy kontakt so zákazníkmi? Odpovedáte na ich listy alebo mejly?
Moje kontakty sú pomerne ľahko vygúgliteľné. Zrejme aj preto do mejlovej schránky, na facebookový profil alebo klasicky listom dostanem denne od zákazníkov aspoň jeden podnet. Takže aj takto získavam skúsenosť s tým, čo funguje alebo nefunguje. Keď mi niekto napíše a ja mám pocit, že som dostatočne v detaile, aby som mohol reagovať, tak sa o to z mojej pozície pokúsim. V rámci času a možností s niektorými zákazníkmi vstúpim do priamej komunikácie, lebo ma to zaujíma. Je pravda, že podnet už doťahujú kolegovia, lebo na to ani nemám nástroje.
Ako generálny riaditeľ sa zodpovedáte akcionárovi. Slovenské O2 je dcérskou firmou českého O2, ktorého majoritným vlastníkom je skupina PPF s povesťou finančného žraloka. Ako sa to prejavuje? Je to výrazne iné ako pri Telefónice, čo bola štandardná nadnárodná korporácia?
V prvom rade treba povedať, že skupina PPF je síce majoritným vlastníkom českého O2, avšak nevykonáva v nej manažérsku kontrolu. A aj porovnávať môžem iba čiastočne. Zažil som síce časy, keď túto firmu vlastnila Telefónica, ale z pozície člena manažmentu, nie generálneho riaditeľa. Vidím tri rozdiely. Po prvé, sme oveľa rýchlejší. V štandardnej korporácii je proces schvaľovania čistá nočná mora, trvá mesiace. V mojom prípade je rozhodnutie v 99 percentách prípadov otázka jedného kontaktu so zástupcom akcionára. To je niečo, čo sa snažíme využívať, lebo tento komfort moji konkurenti nemajú. Dnes už máme veľkosť a silu korporácie, ale nie sme zaťažení negatívami fungovania korporácie.
A tie ďalšie dva rozdiely?
Keď túto firmu vlastnila Telefónica, boli sme jednou z dvadsiatich krajín, v ktorých pôsobila. Boli sme jej najmenší biznis, čo zodpovedalo tomu, koľko sa nám dostávalo pozornosti. Dnešné O2 je podstatnou časťou biznisu skupiny O2 [Česká republika], takže je jej prikladaná náležitá váha. S tým súvisí tretí rozdiel, že súčasný zástupca akcionára je nášmu biznisu bližšie než nadnárodná korporácia, ktorá sa viac zameriava na formalistické procesy schvaľovania, rozpočtovania a reportingu. Môj kontakt s ním je intenzívnejší. Nie je to v rovine, že by sme sa videli raz za pol roka. Má hands- -on prístup a detailný prehľad o fungovaní firmy.
Hands-on prístup znamená, že akcionár na vás viac tlačí?
Nie. Je to o intenzívnejšej komunikácii, vyššej miere informovanosti a zapojení akcionára do chodu spoločnosti. Diskutujeme o strategických záležitostiach na najbližších päť rokov, ale chce byť aj súčasťou bežného života firmy z pohľadu operatívnejších rozhodnutí.
Dokážete takéhoto akcionára presvedčiť, ak je to potrebné, že sa mýli v hodnotení faktorov, ktoré ovplyvňujú ekonomiku firmy, ako sú regulácia či konkurencia?
V tejto rovine to nie je. Zástupca akcionára sa v rámci hands-on prístupu snaží o pridanú hodnotu k našim zásadným rozhodnutiam. Zo svojej skúsenosti som sa nikdy nedostal do nejakého zásadného biznisového sporu. Lebo buď by to znamenalo, že tu má nekompetentný manažment a treba ho vymeniť, alebo že nám nedôveruje.
Vráťme sa na úplný začiatok. Je účelné v komunikácii s akcionárom využívať humor?
Dohľad nad O2 vykonáva predseda dozornej rady, ktorým je Martin Štefunko, on je tým zástupcom akcionára [s Ivanom Štefunkom zo spoločnosti Neulogy, kde P. Gažík pred O2 pracoval, sú len náhodní menovci]. Martin je človek, ktorý nieže zvláda, ale doslova očakáva, že akýkoľvek problém je mu podaný inteligentným spôsobom, ktorý ho zaujme. Súčasťou toho býva, hoci nie nevyhnutne, aj humor. Aj o ňom platí, rovnako ako o mne, že svoju prácu v dozornej rade robí tak, že ho baví, a k tomu humor patrí.
Peter Gažík (36)
Peter Gažík Zdroj: Maňo Štrauch
vyštudoval lingvistiku a politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na London School of Economics. V rokoch 2006 až 2011 pôsobil ako konzultant v spoločnosti Candole Partners, odkiaľ prešiel do slovenského O2 na pozíciu riaditeľa vzťahov so štátnymi inštitúciami a regulátorom. V rokoch 2014 a 2015 v tejto sfére spolupracoval s O2 ako externý poradca, pričom sa primárne venoval start-upom a inovatívnym projektom v spoločnosti Neulogy. V júni 2015 sa do O2 vrátil ako generálny riaditeľ.
Partneri projektu: