Bitcoin Coffee
Fungovanie Paralelnej Polis mimo chápadiel štátu nebude jednoduché a do istej miery ide len o zbožné prianie. Skladať sa má zo štyroch častí. Prvou by mala byť Bitcoin Coffee, kaviareň otvorená širokej verejnosti, kde sa bude dať platiť len kryptomenami – teda nie nevyhnutne len bitcoinom. V jej priestoroch bude automat, v ktorom sa za eurá dajú kúpiť bitcoiny. Barista a čašníci zákazníkom pomôžu nainštalovať do smartfónu bitcoinovú peňaženku a prevedú ich celým procesom.
Bitcoin Coffee Zdroj: Alica Daniel
V kaviarni nebude vládnuť anarchia. Naopak, dodržiavať sa budú striktné pravidlá. Bez súhlasu ostatných sa tam nebude dať napríklad fotiť, pretože ide o ohrozenie súkromia, na ktorom si Paralelná Polis zakladá. V priestoroch bude hrať len open source hudba, ktorej autori súhlasia, že nemajú problém, aby sa púšťala zadarmo, čím sa chce Paralelná Polis vyhnúť licenčným poplatkom pre správcu autorských práv SOZA.
J. Bednár zdôrazňuje, že kaviareň bude miesto, v ktorom sa dá existovať v paralelnom svete a v ktorom je finančný systém nezávislý od klasického bankového systému. Fakt je, že energie budú aj tak stále uhrádzať v eurách, ktoré budú platiť členovia. A Paralelná Polis bude naďalej komunikovať s daňovým úradom.
Zakladatelia Paralelnej Polus si uvedomujú, že ich najväčšou starosťou je volatilita kryptomien. V biznise kaviarne bude preto nestálosť hodnoty kryptomeny zohľadnená, hoci trocha nepraktickým spôsobom. Euro sa bude používať ako účtovná jednotka a cena kávy sa prepočíta na bitcoiny aktuálnym kurzom.
V účtovníctve budú existovať extrémne krátke a dlhé účtovné intervaly. „Baristu a kávu sa budeme snažiť zaplatiť bitcoinami čo najskôr, najlepšie v ten istý deň, aby sa nestihla jeho cena tak rýchlo zmeniť, čím pokryjeme výkyvy,“ vysvetľuje J. Bednár.
Crypto Hub Zdroj: Alica Daniel
Z dlhodobého hľadiska sa bude z príjmov kaviarne sporiť na kapitálové investície. Pôjde o fond, z ktorého sa kúpi napríklad nový kávovar alebo vybavenie interiéru. Aby sa vyhli volatilite, nový kávovar alebo stôl kúpia až vtedy, ak bude hodnota bitcoinov o 20 – 30 percent vyššia ako priemer jednotlivých hodnôt bitcoinov za určitý čas, za ktorý natiekli do fondu. Je to komplikované škrabanie sa za uchom, ale J. Bednár je presvedčený, že „je to spôsob, ako využívame nestabilitu bitcoinu v náš prospech“.
Unschooling a biohacking
Druhým pilierom Paralelnej Polis bude vzdelávací Inštitút kryptoanarchie. Jeho úlohou bude organizovať prednášky a workshopy a cieľom je pritiahnuť ľudí nielen k rôznym témam. Nielen ku kryptomenám, ale aj k bezpečnosti na internete, ktorá stále predstavuje „Divoký západ“, k zdravému životnému štýlu prostredníctvom biohackingu, čipovania a genetiky.
Juraj Bednár Zdroj: Pavel Sinagl
Dôležitou témou má byť aj alternatívne vzdelávanie cez takzvaný unschooling. Pri tejto metóde nenútite deti postupovať pri výučbe podľa striktného rozvrhu školy. Deti sú predsa prirodzene zvedavé a chcú sa učiť samy od seba. Netreba ich k tomu vôbec nútiť, len im treba na učenie vytvoriť vhodné, tvorivé a bezpečné podmienky. Hackeri a podnikatelia sa budú združovať v treťom pilieri, ktorý Paralelná Polis nazvala Crypto Hub. Pôjde o coworkingové miesto a inkubátor pre mladé firmy, ktoré sa venujú kyberbezpečnosti, decentralizácii a kryptomenám.
Vďaka podobným aktivitám si členovia Crypto Hubu môžu navzájom vypomôcť pri svojich projektoch. Alebo sa takto stretnú ľudia, ktorí niečo nezávisle od seba vyvíjajú, a prídu na to, ako svoje myšlienky spojiť. Ekonomický model Crypto Hubu je pomerne triviálny: ítečkári si buď za stôl v tomto office zaplatia, alebo v ich firme získa Paralelná Polis majetkový podiel. A napokon, štvrtou zložkou, z ktorej budú anarchisti žiť, budú služby 3D tlače.
Aktivisti z Paralelnej Polis tvrdia, že ich projekt je experiment a že štátu sa podriadia, kde to bude nutné. „Staviame paralelný systém, ale nechceme, aby nás zavreli. Paralelná Polis sa chce akoby odčleniť od väčšinovej spoločnosti, ale robí všetko nutné, čo od nej štát požaduje. Medzi to patrí, samozrejme, aj platenie daní a povolenia od úradov,“ tvrdí J. Bednár.
Juraj Bednár Zdroj: Pavel Sinagl
Väčšinová spoločnosť robí ale presne to isté a nemusí sa vymedzovať voči systému. Či bude projekt rentabilný, je otázne. Napríklad pražská Paralelná Polis prežíva finančnú krízu, ktorú skomplikovali aj osobné spory. Koncom roka 2016 sa jej dlh voči tretím stranám vyšplhal na 1,2 milióna českých korún. Len vďaka úspešnému Hackers Congressu, medzinárodnej konferencii o kryptomenách a kybernetike, sa podarilo dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.
