Má však pocit, že nastavenie súčasnej spoločnosti ho v mnohom limituje. Prekáža mu, že štát obmedzuje obchodovanie, prikazuje povinnú školskú dochádzku, že centrálne banky umelo kontrolujú meny. Rád by žil vo svete, v ktorom sa odpúta od štátu, jeho štruktúr, zákonov a inštitúcií. S kolegami z brandže Pavlom Luptákom a Petrom Nemčokom preto v Bratislave rozbieha experiment – projekt Paralelná Polis. Jeho cieľom je pokúsiť sa vytvoriť ostrov, fungujúci na hodnotách, ktoré mu nevnucuje nejaká centrálna autorita.
Paralelná Polis Zdroj: Paralelná Polis
Paralelná spoločnosť
Ide možno o bláznivú utópiu ľudí, ktorí majú peniaze, byty, platia dane, založili si svoje firmy a mali by byť spokojní. Napriek tomu cítia, že ich štát istým spôsobom škrtí. „Je to anarchia, ale na osobnej úrovni. Nikto nemá záujem pretvárať tento systém a nereagujeme tým, že sa budú hádzať dlažobné kocky na parlament. Len skúmame veci, ktoré pre ľudí zabezpečuje štát, a zamýšľame sa nad tým, či si to nevieme spraviť sami,“ tvrdí J. Bednár.
Jednou z možností, ako sa dostať „z toho von“, je prejsť na decentralizovanú digitálnu menu bitcoin. Podľa Paralelnej Polis sú fiat meny len bublina, pretože to, čo im dáva hodnotu, je naša viera, že ich môžeme použiť. „Viem, že za desať eur si môžem kúpiť napríklad zajtra chlieb a maslo. Kryptomeny však riešia problémy, ktoré klasický finančný systém nevie vyriešiť. Je to možnosť uniknúť systému, ak mu neverím,“ vysvetľuje.
Takáto argumentácia vyzerá dosť paradoxne, lebo o bitcoine sa dá povedať to isté. Jeho cena rastie, kým všetci veria, že cena nie je ešte na vrchole. Žiadna reálna hodnota za tým nie je. Dokonalá ukážka bubliny. Len čo preváži počet ľudí, ktorí už v ďalší rast ceny bitcoinu neveria, bublina praskne.
Juraj Bednár Zdroj: Pavel Sinagl
J. Bednár hovorí, že dôvodom jeho nespokojnosti s klasickými menami sú záporné úrokové sadzby, ktoré zaviedli centrálne banky, či obmedzenia štátu na platby hotovosťou, prípadne zhabanie peňazí z účtov, čo sa udialo pred pár rokmi počas krízy na Cypre. Inými slovami, prekáža mu, že nemá svoje peniaze plne pod kontrolou. Myslí si, že ak bude štát nútiť ľudí platiť len bankovými prevodmi a potláčať hotovosť, budú naďalej hľadať spôsoby, ako to obísť aj s pomocou kryptomien.
Začal to Progressbar
Slovenská Paralelná Polis bude prvou samostatnou pobočkou pražskej centrály. Tú založila ešte v roku 2014 skupina aktivistov Ztohoven, známa grafity útekmi pred políciou či útokom na vysielanie Českej televízie. Jej myšlienkový program naznačuje, že politické a finančné elity vytvárajú odpudivý „systém neslobody“, ktorému treba vzdorovať.
Bez debaty, miliardári k zákulisným hýbateľom spoločenského diania patria. Je teda zvláštne, že českej Paralelnej Polis neprekáža, že od nich dostáva peniaze, keďže spolupracuje s poprednými českými biznismenmi, ako je miliardár Karel Janeček. A bratislavská pobočka sa tiež neplánuje spoliehať len na členské od bežných podporovateľov, očakáva príjmy aj od „donorov“ ako v susednom Česku.
Ztohoven sa pri prípravách svojej centrály už pred rokmi spriatelil s bratislavským Progressbarom, ktorý založil práve J. Bednár s P. Luptákom. Progressbar je prvý slovenský hackerspace – priestor, kde ľudia zdieľajú informácie o hackingu, 3D tlači, programovaní, virtuálnych menách a vôbec technológiách, ktoré sa ako open source voľne šíria po svete.
Juraj Bednár Zdroj: Pavel Sinagl
Ide o priestor pre tých, tvrdia J. Bednár s P. Luptákom, ktorí veria, že sa dá vybudovať kus nezávislosti od spoločnosti riadenej predpismi, vyhláškami a zákonmi. Hackerspace im poskytuje priestor na ich aktivity, ktoré sú v kruhoch hľadajúcich sa dvadsiatnikov aj zabezpečených tridsiatnikov, snažiacich sa aspoň na chvíľu vymaniť z kolobehu všedného života, mimoriadne populárne.
