Ľadové medvede, Záhorácke ľadoborce, Košické tulene... Ako si možno aj z názvov domyslieť, všetky tieto skupiny obľubujú studenú vodu. Nielen v sprche, ale aj vo voľnej prírode. Nájdete medzi nimi ľudí každej vekovej kategórie a z rôznych sociálnych vrstiev. Aj manažérov, ktorí si radi pred prácou či po nej idú schladiť hlavu aj telo. Niektorí z hecu, iní zo zdravotných dôvodov.
Asi najznámejším popularizátorom športového otužovania sa je operný spevák Martin Babjak. Každý rok sa televízne noviny nezaobídu bez reportáže o tom, ako spolu s ostatnými Ľadovými medveďmi s úsmevom na tvári vkráča do studenej vody na Zlatých pieskoch.
Práve on a Zlaté piesky motivovali aj majiteľa veľkoobchodu s potravinami KON-RAD Pavla Konštiaka na otužovanie. Začal s ním pred pätnástimi rokmi, keď presťahoval svoju firmu zhruba 50 metrov od známeho bratislavského jazera.
Zlaté piesky obsadili ľadové medvede Zdroj: Maňo Štrauch
„Zistil som, že v lete tam kolegovia začali chodiť pred prácou plávať, tak som sa k nim pridal. Bolo nás asi desať, ktorí sme sa tak okolo siedmej ráno stretávali vo vode. V septembri nás už bolo menej, v októbri sme ostali len traja a v novembri som zostal sám,“ opisuje svoje otužilecké začiatky.
Ešte v ten rok sa P. Konštiak pridal k bratislavským Ľadovým medveďom a začal sa s nimi pravidelne každú nedeľu otužovať a zúčastňovať hromadných akcií, ako je napríklad každoročný krst nových členov na Štedrý deň. Vtedy sa na Zlatých pieskoch stretnú starí aj noví medvedi, zaspievajú si pieseň „My sa zimy nebojíme, nemáme z nej strach“, ktorú zložil M. Babjak, pokrstia nováčikov a potom si idú zaplávať.
Spolky otužilcov pribúdajú
Otužovanie sa a zimné plávanie sa v poslednom období stalo rozšírenou aktivitou. Kým pred pätnástimi rokmi bolo len zopár nadšencov, ktorí sa dobrovoľne ponárali do ľadovej vody, teraz ich nájdete takmer po celom Slovensku. Najznámejšie je občianske združenie Slovenské ľadové medvede, ktoré vzniklo v Bratislave v roku 2006. Ďalších členov majú v Banskej Bystrici, Nitre, Partizánskom či vo Veľkých Uherciach. Každý spolok má vlastné pomenovanie, napríklad Vranovské vydry, Šíravské bobry, Košické tulene, Turčianske nanuky, Polárne líšky a podobne.
Vyvrcholením sezóny otužovania je pre Ľadové medvede každoročné stretnutie pri Dunaji, kde spravidla druhú januárovú nedeľu preplávajú kilometer. P. Konštiakovi nerobilo problém zdolať túto métu už ako začiatočníkovi. Paradoxne – pri spomienke na najkrutejšie podmienky nemusí ísť tak ďaleko do minulosti. Pre neho nimi totiž boli práve tie tohtoročné, keď teplota vzduchu bola -5 °C a voda mala 0,6 °C.
Možno aj vďaka svojmu fanklubu, ktorý ho chodí každý rok povzbudzovať, zvládol otužovanie sa aj za týchto podmienok. „Mám základnú partiu zo Slovenského Grobu, je to do 15 ľudí, ktorí tam za mnou prídu, tlieskajú mi, potom sa fotíme, ja ležím v plavočkách na snehu a nakoniec sa ideme do nejakej krčmy ohriať,“ opisuje P. Konštiak.
Zlaté piesky obsadili ľadové medvede Zdroj: Maňo Štrauch
Po rokoch otužovania sú tieto dve hromadné akcie v súčasnosti jediné, ktorých sa zúčastňuje. Pravidelné nedeľné otužovanie sa časom začalo obmedzovať jeho rodinný život, a tak ako v podnikaní, aj v tomto športe sa z P. Konštiaka postupne stal osamelý plavec.
„Plávam sám. Niekedy mi spoločnosť robia labute alebo divé kačky. To sa vám pritrafí, že je hmla a zrazu sa pred vami objaví labuť a obaja sa zľaknete. Často mám obavy aj o župan na brehu, lebo tam prespávajú bezdomovci. Sem-tam sa porozprávam s rybármi a dávam si pozor, aby som sa nezachytil do ich háčikov,“ opisuje svoje dni na Zlatých pieskoch.
