Rekordný rakúsky rok
Rodina má aj ďalšie odvážne plány, kam by sa ešte chcela posunúť.„Chceme viac popracovať na zvýšení predaja do zahraničia. Necelú desatinu produkcie dnes exportujeme do Česka. Teraz pracujeme na nových kontraktoch do Poľska a západnej Európy,“ hovorí Michal.
Že jej ide aj vývoz, už raz rodina dokázala. Rok 2013 bol pre firmu dodnes historicky najlepší hlavne preto, že sa vtedy dohodla s jedným rakúskym odberateľom na dodávkach džemov pod jeho vlastnou obchodnou značkou. V tomto jedinom roku tržby Riso-R medziročne vyskočili o celý milión na 2,6 milióna eur. Jej zisk sa vtedy vyšvihol na 136-tisíc eur. Odvtedy sa jej profit k takémuto číslu už nepriblížil.
„Rodinné podnikanie bez cudzích spoločníkov nás baví oveľa viac. Navyše sme v rozhodovaní rýchlejší i pružnejší.“ Nadežda Demeterová, Riso-R
„V tom roku sme do Rakúska vyviezli až tretinu našej výroby. No bohužiaľ náš obchodný partner zomrel a nikto z jeho rodiny už následne jeho biznis neprevzal,“ hovorí Michal s tým, že podobných partnerov hľadá pre odbyt firmy i naďalej.
RISO-R Zdroj: Miroslava Spodniaková
Čo však má rodina za sebou, je vynovenie výroby. Už pár rokov nevyužíva prenajaté priestory starej konzervárne v centre mesta, ale na vhodnejšom mieste, na jeho okraji, si Demeterovci kúpili a zrekonštruovali bývalú pekáreň. Vyrábajú si tu aj vlastnú elektrinu. Z fotovoltických panelov na streche. Nová základňa stála vyše dvoch miliónov eur.
Túžba po vlastných sadoch
V budúcnosti si chce rodina založiť vlastné sady ovocných drevín a polia s jahodami aj malinami. „Je to taká hudba budúcnosti, lebo pôda i sady sú drahé, no chceli by sme takých 120 hektárov. To by nám stačilo na to, aby sme si sami dopestovali významnú časť potrebných surovín,“ hovorí Michal. Bývalé R.S.K. si tiež samo pestovalo aj vlastnú zeleninu.
Kým rodina sady nemá, snaží sa čo najviac ovocia nakupovať zo slovenských zdrojov. Mladší brat Rastislav odhaduje, že domáce ovocie kryje až dve tretiny potrieb firmy. Z cudziny dovážajú iba to, čo si doma nemôžu kúpiť. Šípky z domáceho samozberu musia dopĺňať aj tými z nemeckých či tureckých plantáží.
„Skúšali sme sa na zbieraní šípok dohodnúť s blízkymi školami, tak ako ich zbierali žiaci v minulosti, no dnes nám už zberači veľmi nevyrastajú. Zo škôl nám prišli len štyri kilogramy,“ opisuje s úsmevom výsledok pokusu Rastislav. Domáce ovocinárstvo podľa neho celkovo brzdí nezáujem ľudí o takéto práce. Jeho rozvoju v krajine však pomáhajú vyššie dotácie.
RISO-R Zdroj: Miroslava Spodniaková
Manažujú, hoci by nemuseli
Rodina čaká v budúcnosti aj dotiahnutie výmeny generácií. Dnes sú jedinými konateľmi a rovnocennými spoluvlastníkmi obaja rodičia, podľa ktorých sú synovia v biznise s džemami takí zbehli, že by mohli prevziať riadenie firmy ihneď.
S obchodnými reťazcami už rokuje iba Michal. Na stretnutia s dodávateľmi už chodí len Rastislav. Vzťahy s externým prostredím sú pritom v biznise vždy veľmi dôležité.
„My už môžeme odísť a nechať to na chlapcov. Ale čo iné by sme robili. S manželom do práce ešte stále chodíme každý deň, lebo nás to baví,“ hovorí Nadežda, ktorá sa na oddych na dôchodku tešila, len keď bola mladšia. „Teraz sa skôr bojím, čím ho budem napĺňať. Ja budem do fabriky chodiť asi stále. Aj keby som sa mala starať len o záhony ruží okolo závodu,“ povie so smiechom.
A obaja synovia tiež so smiechom konštatujú, že rodičia z biznisu asi nikdy úplne neodídu. „Ak nič iné, budú sa s nami o firme aspoň veľa rozprávať. No úplne sa od nej nikdy neodstrihnú,“ uzavrie Michal.
Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy:
|
|
|
|
