Čínsky HeSteel si napriek všetkému, čo hovoríte, nepriviedol vlastný manažment. Ako môže potom fungovať s týmito ľuďmi?
To je otázka na nich. V prvom rade časť srbských manažérov z našej firmy HPK Engineering a HPK Management zostala v Smedereve. Číňania majú navyše veľké skúsenosti so štátnymi podnikmi. HeSteel sám je štátnou firmou. Poslali do Srbska človeka, ktorý má praktické skúsenosti s ozdravovaním, riešením skorumpovaných firiem a s odborármi. Sám povedal, že s tým, čo sa deje v Srbsku, si ľahko poradí. Prvé mesiace boli ľudia od nás s nimi.
Nemali ste ponuku zostať v Smedereve a riadiť fabriku pre Číňanov?
Naši ľudia tam zostali ešte asi dva mesiace po predaji. Bez nás by sa prvý deň po prevzatí fabrika zastavila. Chceli sme zostať, ale to by sme tam fungovali ako nárazník medzi Srbmi a čínskym vedením. Bolo by to podľa mňa uskutočniteľné, ak by tam zostala aspoň časť nášho tímu, 15 až 20 ľudí. Číňania mali inú predstavu, dali ponuky trom z nás, ale tie sme odmietli. Boli by sme iba fackovacími panákmi z obidvoch strán. Vedeli sme, aký odpor príde zdola a aké sú očakávania zhora.
Peter Kamarás Zdroj: Maňo Štrauch
HeSteel ste ako záujemcu o kúpu fabriky museli hľadať alebo prišli sami?
Prišli sami. HeSteel vlastní švajčiarsku firmu Duferco. Tá má už dlhodobo veľmi úzke vzťahy s oceliarňami v Smedereve a v Košiciach. Myslím si, že manažéri z Duferca presvedčili Číňanov, že treba kúpiť Smederevo aj Košice.
Ako ste pripravovali Železar Smederevo na predaj?
Hlavne sme sa ho snažili udržať v chode. Podmienka Číňanov totiž bola, že oceliareň musí pri predaji fungovať. Keď nefunguje fabrika, neviete, čo kupujete, a neviete ohodnotiť závod. Bolo to však extrémne náročné, keďže prišla kríza a my sme mali problémy s cash flow. Fungovali sme s jedno- až dvojdňovými zásobami, sledovali sme každý vlak a loď. Bežne totiž oceliarne fungujú s mesačnými zásobami a limit je sedem dní. My sme to zvládli v režime justin-time.
Boli aj iní záujemcovia o fabriku?
Nie reálni. Pre bežnú súkromnú firmu nie je podľa mňa reálne, aby spravila takúto investíciu a očakávala návratnosť. Investícia je príliš veľká.
So srbskou vládou ste sa nerozišli v dobrom. Zrušili vám kontrakt a označili vás za zlodeja, ktorý mal železiarne rozkrádať. Ako to s odstupom času vnímate?
Nerozišiel som sa v dobrom s niektorými ľuďmi a som na to hrdý. Ak máte za člena dozornej rady a člena privatizačnej komisie človeka, ktorý je právoplatne odsúdený za zabitie dvoch ľudí a kvôli funkcii sa mu robí odklad trestu, neprekážalo mi, že ma nemá rád. Bol to spor s jednotlivcami, nie so srbskou vládou.
Súdite sa ešte so štátom?
Nesúdime sa, ale dali sme na arbitráž, či vypovedanie našej zmluvy bolo správne. To už aj oni sami priznávajú, že nebolo. Niektorým jednotlivcom, ktorí mali privatizáciu oceliarne na starosti, sa ich predstavy pri predaji nesplnili. Smederevo bola jedna z najväčších fabrík v Srbsku – a nebol vyplatený ani jeden cent na úplatkoch. Ja si myslím, že niektorí členovia výberovej komisie to nevedeli prehltnúť. V poslednej chvíli sa nás pokúsili odtiaľ dostať. Neustále ponúkali svoje manažérske služby Číňanom. Tí to však viackrát odmietli. Na čele tejto skupiny ľudí bol srbský minister hospodárstva, no po týchto krokoch už následne nezostal ministrom.
Aký máte teda názor na Srbsko?
Úžasný. Je to krásna krajina, ľudia sú dobrí, je tam aj množstvo Slovákov. Ale biznis by som tam nechcel robiť, pretože tam existujú ľudia, ktorí dokážu zneužiť štátnu organizáciu na to, aby si riešili súkromný biznis.
Čo sa osvedčilo v železiarňach
- Zostaviť kompaktný riadiaci tím
- Pretrhnúť staré väzby obchodníkov
- Nebáť sa iniciovať trestné stíhanie
- Nastaviť novú pracovnú morálku
- Rýchlo pripraviť podnik pre nového vlastníka
Čo sa nepodarilo
- Zmeniť rigidnú politiku HR
- Úplne odpojiť fabriku od štátnych úradníkov
Odborná spolupráca na seriáli Ako sa zachraňujú firmy:
|
