Najmä ak ide o najväčšiu fabriku v Srbsku s päťtisíc zamestnancami, okolo ktorej krúžia rôzne záujmové skupiny. Slovák Peter Kamarás so svojím manažérskym tímom, v ktorom bol aj bývalý šéf košického U.S. Steelu John Goodish, sa na to v prípade fabriky Železara Smederevo dal. Nielenže sa im napriek problémom s likviditou podarilo udržať oceliareň v prevádzke, ale vďaka spusteniu druhej taviacej pece s ňou dokonca dosiahli najlepšie výsledky za posledných desať rokov. Práve to bolo kľúčovým dôvodom, prečo sa čínska hutnícka skupina HeSteel nakoniec rozhodla srbskú oceliareň kúpiť.
Peter Kamarás (50)
Narodil sa v Košiciach, vyštudoval chémiu na Univerzite Karlovej v Prahe, neskôr pokračoval v doktorandskom štúdiu vo Washingtone a v Baltimore na postdoktorandskej praxi. Stojí na čele spoločnosti Pikaro, ktorá sa zaoberá obchodom s nerastnými surovinami pre firmy v hutníctve. Pred dvoma rokmi so svojím tímom prevzal riadenie srbskej štátnej oceliarne v Smedereve a pripravil ju na predaj čínskej skupine HeSteel za 54 miliónov eur. Ide o fabriku, ktorú srbskému štátu po privatizácii vrátil americký U.S. Steel.
Prečo ste sa na to celé dali?
Z veľkej časti to bola mladícka nerozvážnosť. Keďže však nie som mladý, tak by som povedal: bola to nerozvážnosť stredného veku. Pravdepodobne som nedoceňoval všetky aspekty tejto práce, na ktoré som prišiel až počas nej.
Srbskú oceliareň Železar Smederevo už v súčasnosti vlastní čínsky HeSteel. Zdroj: Maňo Štrauch
Takže by ste do toho už druhý raz nešli?
Ak by to bolo druhýkrát v tej istej krajine, tak nie. Mal som totiž policajnú ochranku, doteraz vediem arbitráž voči štátu. Nemal som pritom problém so štátom, ale len s niektorými ľuďmi. S bývalým premiérom a dnešným prezidentom Aleksandrom Vučičom som mal a stále mám dobré vzťahy. Je to ako v deväťdesiatych rokoch na Slovensku, kde mnoho štátnych podnikov obsadili ľudia, ktorí z nich vysoko profitovali. V podobnom stave je Srbsko dnes, keď prechádza zo štátom riadenej ekonomiky na súkromnú. Keď k tomu pridáte balkánsky podtón, vznikne z toho akčný kokteil, ktorý by som si asi už druhýkrát nedal.
V akom stave ste našli oceliareň v Smedereve, keď ste do nej prišli prvýkrát?
Fabrika bola de facto v troskách. Jedna vysoká pec bola od roku 2009 vypnutá a blížila sa ku koncu životnosti. Museli sme ju zapnúť. Druhá sa vypínala priebežne približne po troch mesiacoch. S tým bol spojený úpadok pracovnej morálky, manažéri boli demoralizovaní. V takých situáciách tí lepší odídu, zostanú len horší.
Ako na tom bola firma, pokiaľ išlo o ľudí?
Nie všetci rozumeli tomu, čo robia, a vôbec nemali zautomatizované procesy. Vedeli, že majú ráno spraviť jednu tabuľku. To im zabralo štyri hodiny a potom padla. Keď sme do toho začali zavádzať systém a poriadok, vznikla medzi ľuďmi panika, zistili, že nebudú mať čo robiť. Odmietali to robiť po novom. Časť reportov sa prestala robiť, lebo nemali žiadny význam. Keď sme zaviedli nový systém, naša asistentka mala za desať minút celý report, čo pretým dávalo dokopy desať ľudí.
Podarilo sa vám teda zmeniť mentalitu?
Napriek mnohým obmedzeniam, ktoré sme pri riadení Smedereva mali, sme mali voľnú ruku na zmeny na pozíciách. Náš človek obsadil nákup strategických surovín, ako aj ďalšie kľúčové pozície. V druhom kroku sme museli zabrániť tomu, aby niekto iný rozhodoval pod nami. Kolegom sa stávalo, že im hovorili ľudia z výroby, čo a od koho musia nakúpiť. Ak vám niekto pripraví výberové konanie ušité na mieru konkrétneho uchádzača, musíte byť natoľko technicky zdatný, aby ste mu v tom zabránili.
Ako zamestnanci vnímali, že prišla skupina Slovákov a začala im hovoriť, čo robia zle?
Srbskí zamestnanci hovorili so zveličením, že keď prežili Američanov, tak prežijú aj Slovákov. My sme však neboli len Slováci, ale mali sme aj niekoľko Američanov, Srbov, Maďarov, Čechov. Gro tvorili slovenskí manažéri. Myslím si však, že potom, ako nás otestovali, či tomu rozumieme a akú máme podporu u srbskej vlády, boli nútení akceptovať, že my rozhodujeme. Nebolo to však jednoduché. V prvom mesiaci to dospelo do situácie, že som zbalil rodinu a odišiel späť na Slovensko. Testovali nás, akú silnú pozíciu máme.
Peter Kamarás Zdroj: Maňo Štrauch
Kto vás testoval?
Bývalý manažment, ktorý chcel ďalej rozhodovať, ako sa budú robiť objednávky. Aby sa im neprerušili finančné toky.
S kým bolo najťažšie sa dohodnúť?
Bývalým manažérom stačilo ukázať, že srbská vláda a vtedajší premiér stoja za našou snahou vyčistiť Smederevo. Bez ich podpory by sme boli stratení. Prvá vec, ktorú mi A. Vučič povedal, bolo, že sa nesmie kradnúť.
A kradlo sa?
Niekoľkokrát sa ma A. Vučič pýtal, koho má zavrieť. Padali aj konkrétne mená, ale ja som nemal za úlohu riešiť minulosť. Keď sme mali podozrenie, že sa niečo deje na oddelení logistiky, tak som išiel za ministrom vnútra. Na druhý deň som mal vo fabrike dvanástich vyšetrovateľov vrátane kukláčov. Štyria ľudia museli opustiť fabriku. Teraz sú trestne stíhaní.
