Málo spánku a nadmerný stres spôsobujú prejedanie

Na začiatku 20. storočia sa objavila zvláštna choroba, ktorá v Európe a západnej Amerike postihla asi milión jedincov. Neurológ Constantine von Economo, ktorý sa ňou zaoberal, ju nazval encephalitis lethargica.

Choroba spôsobovala nadmernú potrebu spať a následne nenávratne poškodila mozog. Odhadovalo sa, že ju spôsobuje vírus, čo by dávalo zmysel, keďže choroba z ničoho nič v roku 1928 zmizla.

Von Economo opisoval funkčné zmeny spôsobené chorobou. Prišiel s teóriou, že časť mozgu zodpovedná za bdenie je chorobou poškodená. Mozgový kmeň a hypotalamus sú strojcami chemických látok ako dopamín, sérotonín či noradrenalín, ktoré zabezpečujú bdenie a pozornosť. A potom je časť mozgu, ktorá slúži ako spánkové centrum a vypína aktívnu časť mozgu.

Ľudský mozog prepína medzi stavmi bdelosti a spánku – funguje ako jin a jang, píše Stephan Guyenet v knihe Hladný mozog. Prepínačom je adenozín. Táto chemická látka sa počas dňa zbiera v mozgu – čím viac sa ľudia namáhajú, tým sa zbiera rýchlejšie.

Keď sa dostatočne nahromadí, človek začne byť unavený, a keď presiahne kritickú úroveň, zaspí. Káva však blokuje funkciu adenozínu, čo je dôvod, prečo ju ľudia pijú. Keď človek zaspí, zásoba adenozínu v mozgu sa mu vyčistí a ďalší deň sa môže proces jeho tvorby a vyplavenia zopakovať.

Prime „Do formy"

V Prime o zdraví a športe v postcovidovej dobe môžete nájsť tieto súvisiace články:

Počas spánku sa mozog nečistí iba od adenozínu. Čistí sa od veľkého množstva odpadových látok, ktoré sa počas dňa nakulmujú v tele, a zároveň sa remodeluje – posilňuje dôležité mozgové prepojenia, ktoré slúžia ako základ učenia sa a iných kognitívnych funkcií. Bez kvalitného spánku je fungovanie mozgu suboptimálne.

Keď vedci robili pokus s dĺžkou spánku, zistili, že tí, ktorí spali v noci iba štyri až šesť hodín, mali horšie výsledky kognitívnych testov než tí, ktorí spali osem hodín. Ich deficit každým dňom narastal. Nedostatok spánku nespôsobuje iba zhoršenú schopnosť vnímať a učiť sa, ovplyvňuje aj metabolické procesy. Napríklad priberanie.

300 kilokalórií navyše

Profesorka na Kolumbijskej univerzite Marie-Pierre St-Ongeová rozdelila dobrovoľníkov do dvoch skupín. Jedna mohla spať deväť hodín, druhá iba štyri. Skupiny sa po čase v počte hodín spánku vymenili. Dobrovoľníci mohli jesť, koľko chceli, no vedci detailne sledovali, koľko každá skupina prijme kalórií.

Zistili, že ľudia, ktorí spali menej, skonzumovali asi o tristo kilokalórií viac. Nedostatok spánku spôsobil, že ľudské telo si vyžiadalo viac potravy. Do určitej miery to môže byť spôsobené tým, že človek je dlhšie hore a v bdelom stave vydáva viac energie. Podľa prepočtov vedcov však išlo približne iba o sto kilokalórií.

Metabolické potreby nevyspatého človeka sa zvýšili o dvesto kilokalórií, čo je približne desatina potrebného denného príjmu kalórií. Nedostatok spánku je tak jedným z faktorov priberania. Odhaduje sa, že zhruba štvrtina ľudí nespí dostatočne dlho, čo vytvára potenciál na priberanie aj negatívne zdravotné následky.

Nedostatok spánku zhoršuje aj schopnosť správne sa rozhodovať. Ďalší pokus odhalil, že ľudia, ktorí trpeli nedostatkom spánku, mali znížený záujem dosahovať svoje ciele, ako je zdravé stravovanie či návšteva posilňovne.

Naopak, centrum odmeny v mozgu túžilo byť stimulované chutnou, no nezdravou potravou. Nevyspatí ľudia tak nesiahajú len po väčšom množstve stravy, ale omnoho častejšie aj po „junk food“. Vedci tento fenomén nazvali, že dotyční sa stali väzňami svojich impulzov.