Aký by mal byť podľa teba dobrý učiteľ? 

Mala som šťastie na niekoľkých učiteľov, ktorí ma výrazne ovplyvnili. Dnes veľkú časť mojej práce tvorí kreatívna robota – drafty príhovorov, mediálnych vystúpení, kritické myslenie...

Za rozvoj talentu kreatívne písať vďačím svojej slovenčinárke na strednej škole. Trávila som mnou čas aj po vyučovaní, kontrolovala moje slohy, dávala mi prácu navyše, pripravovala ma na súťaže... Našla vo mne talent a rozvíjala ho. Je pravda, že neexistuje zlý učiteľ, ktorého by som stretla.

Mala som učiteľku dejepisu, čo ma nenaučila vôbec nič. Neskôr na vysokej škole som z toho predmetu mala mať skúšku a všetko som sa musela doučiť sama.

Bola to pre mňa výborná životná lekcia: uvedomila som si, že sa nemôžem spoliehať na iných a viniť učiteľku, že mi dávala známky bez toho, aby som ich dokladovala vedomosťami. Pochopila som, že je len a len na mne naučiť sa to. Napriek tomu, že bola v mojich očiach slabou učiteľkou, dala mi najdôležitejšiu životnú lekciu: tvoj úspech závisí len a len  od teba, a nie od práce iných.

Aký je podľa teba ideálny učiteľ?

Ten, ktorý si uvedomuje, akú dôležitú úlohu zohráva, ako výrazne ovplyvňuje životy detí. Keď som bola v škole v rómskej osade, v triede sedeli dve rómske dievčatká, Beatka a Evička. Zdali sa mi primladé na to, aby chodili do školy, no veselo mi ukazovali svoje výtvarné dielka visiace na oknách.

Spýtala som sa učiteľky, ako sa učia, a ona mi povedala, že sa ešte neučia, lebo nie sú školopovinné. Nerozumela som, prečo sú teda v škole. „Ráno, keď ich starší súrodenci idú do školy, ony chcú ísť tiež,“ odvetila. „Dám im niečo kresliť, nevyrušujú, a tak som sa rozhodla, že ich vezmem medzi nás.“

Namiesto 17 žiakov v triede je ich takto 25. Učiteľka si uvedomuje, že je to proti pravidlám, ale vie, ako výrazne ovplyvňuje deti v osade, kde nie je škôlka. Deti vďaka tomu netrávia dni na ulici, ale sedia v triede a počúvajú, čo sa učia ich starší súrodenci. Dnes sú Beatka a Evička už druháčky a sú najlepšie žiačky na škole. Písať a čítať vedeli skôr, ako prišli do prvej triedy, a dostali sa na väčšiu školu v susednej dedine.

Prekonali jazykovú bariéru, ktorú mali kvôli rómčine, naučili sa základné veci oveľa skôr ako rovesníci. Učitelia by sa mali zaujímať, čo prežívajú ich žiaci. Viem, že sa to nedá v mnohých triedach, kde je tridsať žiakov, ale treba byť vnímavý.

Keď som bola v USA [rok tam študovala na strednej škole], počas každého obeda v škole si medzi nás posadali učitelia. Nesedeli pri jednom učiteľskom stole na rohu jedálne, ale pýtali sa nás, čo prežívame, či sa trápime, či máme frajerov, či sme zdraví, čo sa deje doma. Vedeli z nás vyčítať, či sme v poriadku a či máme prostredie na naberanie nových vedomostí. 

Najmladšia členka Kiskovho tímu: Začalo sa to Ezopovou bájkou

Vladimíra Ledecká Zdroj: Maňo Štrauch

Koľko vás v americkej škole bolo v triede?

Rôzne, ale nie menej ako na Slovensku.

Na základe toho príbehu si myslíš, že naše školstvo potrebuje malé, postupné zmeny alebo veľkú reformu, akou je napríklad Učiace sa Slovensko?

Som veľmi netrpezlivý človek. Práve preto by som si želala vidieť výsledky čo najskôr a zažiť jednu veľkú reformu, ktorá by krajine pomohla. Z praxe však viem, že takéto náhle zmeny nie sú dobré pre spoločnosť a malo by to ísť postupne, systematicky. Najprv testujme novoty na niekoľkých školách, potom to zaveďme celoplošne.

Ideálny učiteľ je ten, ktorý si uvedomuje, akú dôležitú úlohu zohráva, ako výrazne ovplyvňuje životy detí

Nedávno vyšiel rebríček vysokých škôl v strednej a východnej Európe. Naše univerzity sa zase umiestnili na posledných priečkach. Prečo je to podľa teba tak?

Ja som skončila slovenskú Univerzitu Pavla J. Šafárika v Košiciach, ktorá mi dala veľmi veľa. Zažila som aj študijný pobyt v Salzburgu v Rakúsku, kde bolo iné prostredie, no nemôžem povedať, že by som sa naučila viac.

Rozdiel bol v prostredí, ktoré bolo viac konkurenčné. Študenti sa tam predbiehali, súťaží a mimoškolských aktivít bolo viac, ale učiaci proces sa nelíšil. Nepovažujem slovenské vysoké školy za nekvalitné, no máme ich priveľa a spôsob financovania je otázny.

Veľmi by som si želala, aby sa nejaká vysoká škola stala prioritou a štát by z nej vytvoril špičku v rámci Slovenska. Máme veľa priemerných škôl, ale žiadnu špičkovú. Takáto univerzita nevznikne bez pomoci štátu. Potrebujeme systematicky a účelovo vybrať univerzitu, z ktorej spravíme výkladnú skriňu nášho školstva a dáme jej na to aj financie.

Zabránilo by kvalitné školstvo a kvalitné univerzity úniku mozgov? 

Áno, ale úniku mozgov by pomohlo aj to, keby sa súčasné univerzity snažili zabojovať o slovenského študenta. Stále počúvam, ako vysoká škola v Brne chodí na naše stredné školy a láka študentov, zatiaľ čo slovenské to robia menej alebo vôbec.

Treba podotknúť, že dôležitý je nielen akademický, ale aj študentský život, ktorý sa odohráva na internátoch. Tieto priestory sú na Slovensku veľmi neatraktívne a za posledných tridsať rokov sa nezmenili. To mnohých odrádza od výberu vysokej školy na Slovensku.

V tom zaostávame za ostatnými krajinami a je dôležité začať to riešiť a otvorene o tom hovoriť. Študent nehľadá len kvalitu štúdia, ale aj kvalitu života. Potrebujeme im ponúknuť oboje.

Po minulom týždni vieme, že Andrej Kiska druhýkrát prezidentom nebude. Premýšľaš nad zotrvaním v politike?

S touto myšlienkou sa pohrávam, ale nie je pre mňa dôležité, kde budem robiť, ale čo budem robiť. Chcem sa venovať sociálnym témam – viacgeneračnej chudobe, životu detí z detských domovov a reedukačných centier. Či to bude na univerzite, v neziskovke alebo v politickej strane, chcela by som priniesť do spoločnosti niečo zásadné.