Snaha a zanietenosť je pre Vladimíru spôsob, ako sa môže každý mladý človek dostať, kamkoľvek si zaumieni. Hovorí, že vždy dbala na dobré výsledky v škole, ale rástla tiež mimoškolskými aktivitami, recitovaním, študentským parlamentom, organizovaním diskusií s úspešnými ľuďmi. Vtedy dostala príležitosť stretnúť sa aj s A. Kiskom, toho času podnikateľom a filantropom.
Aké bolo vaše prvé stretnutie?
Ešte zo študentskej diskusie som si ho pamätala ako srdečného a spontánneho človeka. Takže keď som vošla do miestnosti a on mal ruky doširoka rozpažené, hovorila som si, že je to zrejme taký „americký týpek“, ktorý sa s každým víta objatím.
Prišla som k nemu, objala ho a on sa zrazu rozosmial a povedal: „Slečna, ja som vám chcel len zobrať kabát.“ Pochopila som, že to nie je „americký týpek“, ale džentlmen, a celá červená som sa snažila dostať do diskusie. Asi pätnásť minút som habkala a on sa len smial.
Myslíš si, že máš nejaký podiel na tom, že Andrej Kiska vstúpil do politiky?
Bol rozhodnutý kandidovať za prezidenta ešte skôr, než som ho spoznala. Od začiatku, čo som bola v jeho tíme, som ho podporovala a hovorila mu, že pre mladých ľudí je veľmi dôležité, aby mali v politike správne vzory. Myslím tým slušných ľudí, ktorí majú za sebou príbeh.
Pre mňa bola najdôležitejšia stránka jeho charitatívna činnosť, ktorej sa venoval. Vybudoval najväčšiu organizáciu na pomoc deťom s rakovinou Dobrý anjel a osem rokov tam aj sám pracoval. To, že do nej vkladal svoj čas a svoje nápady, bolo pre mňa výkričníkom, že to myslí s pomocou iným vážne.
Vladimíra Ledecká, Kancelária prezidenta republiky SR Zdroj: Archív V. Ledeckej
Plánovala si sa angažovať v politike alebo to bola len zhoda okolností?
Ako stredoškoláčka som bola predsedníčkou študentov, na vysokej som šéfovala študentskému parlamentu. Bola som tá, ktorá klopala na dvere rektorom a riaditeľom škôl a referovala, čo treba zlepšiť. Riešiť problémy iných mi bolo prirodzené od detstva.
Môj otec je starosta. Od malička našimi dverami prechádzali stovky príbehov. Vždy vedel nájsť cestu, ako ľuďom pomôcť. Ja som sa snažila vždy robiť len to, čo ma naučil on – nielen riešiť, ale aj vyriešiť. A menej hovoriť, viac robiť.
Čo by si poradila ľuďom, ktorí by raz chceli vstúpiť do politiky?
Ak chcete byť politikom, malo by byť podľa vašich doterajších činností zrejmé, že to myslíte vážne. Neverím človeku, ktorý chce ísť do politiky a rozpráva o reforme sociálneho systému, no nikdy nenavštívil rómsku osadu, neskúmal príčiny dlhodobej nezamestnanosti, nezaujímal sa o viacgeneračnú chudobu...
Politika nepotrebuje viac politikov, ale viac ľudí. Nepotrebujeme tých, ktorí sa vidia v oblekoch a bavorákoch, ako určujú pravidlá iným, ale tých, ktorí aj doteraz robili niečo užitočné, pomohli ľuďom okolo seba a teraz chcú pomôcť ešte väčšej skupine.
Bohužiaľ, tých správnych je dnes málo. Príčinou môže byť aj kríza hodnôt. Znížili sme svoje očakávania od politikov. Zabúdame za nimi hľadať urobenú robotu, namiesto toho sa tešíme z osláv MDŽ.
Vladimíra Ledecká, Kancelária prezidenta republiky SR Zdroj: Archív V. Ledeckej
Vidíš krízu hodnôt aj pri súčasnom dianí, ktoré spôsobila vražda Jána Kuciaka?
Smrť Jána Kuciaka je veľkou tragédiou, no zároveň sa kvôli strate dvoch nevinných mladých ľudí v spoločnosti niečo pohlo, predovšetkým v dopyte po slušnosti a spravodlivosti. Vždy hovorím, že v spoločnosti, ale aj v politike musí byť viac dobrého ako zlého, aby sa to zlé dokázalo rozpustiť. Myslím si, že práve na to dnes tlačia občania: aby sa dokázali stotožniť s ľuďmi v politike, ktorí sú slušní a hodní toho, aby viedli našu spoločnosť.
Zabúdame za politikmi hľadať urobenú robotu, namiesto toho sa tešíme z osláv MDŽ
V tíme Andreja Kisku si poradkyňou v otázkach regionálnej politiky. V čom spočíva tvoja úloha?
Snažím sa, aby prezident trávil dostatočne veľkú časť svojho programu v mestách a dedinách na Slovensku, aby poznal pestrosť problémov a života v nich. To, kde potrebuje pomôcť Námestovo, kde Kráľovský Chlmec a kde Hlohovec, sú tri rozdielne svety.
Mojou úlohou je, aby poznal všetky tieto svety a pri debatách s ministrami vedel tlmočiť a obhájiť záujmy z týchto regiónov. Riešim, aké mesto by mal navštíviť, kedy a s kým sa má stretnúť, čo by malo byť obsahom rozhovorov, na čo treba prezidenta upozorniť, na čo treba prostredníctvom prezidenta upozorniť verejnosť alebo exekutívu.
Prečo je dôležitá prezidentova prítomnosť?
Kvôli ľuďom. Politici trávia veľmi málo času mimo Bratislavy. Je nesmierne dôležité, aby na chvíľu odišli z bratislavských kancelárií a pýtali sa ľudí, ako sa im žije.
V Kráľovskom Chlmci som mala jeden z najsilnejších zážitkov môjho pracovného života, keď prezident vystúpil z auta a niekoľko desiatok ľudí začalo plakať. Spýtala som sa ich prečo a povedali, že je to prvý živý politik, ktorého vidia. Smutné. Politici sú na svojom mieste len vďaka ľuďom a to, že sú od nich takí vzdialení, je odrazom politiky, ktorú robia.
Myslíš si, že to môže byť jeden z dôvodov, prečo rastie extrémizmus?
Som z okresu Levoča, kde v posledných parlamentných voľbách nenavštívila mesto žiadna politická strana okrem Kotlebu. Vydesilo ma to. Tento okres má niekoľko desiatok tisíc ľudí a žiadnemu z politikov nezáležalo na to, aby tam prišiel. Kotleba to spravil, dokonca vo všetkých okresoch, a dokázal tak svoju politiku šíriť hlbšie do celého Slovenska.
