Pivnice plné ľudí
V čom sa zakladatelia vinárstva vôbec nevidia, tak to je rast do šírky. Dlhodobo chcú vyrábať iba okolo 400-tisíc fliaš vína ročne. To je objem, pri ktorom vedia garantovať kvalitu svojich vín. Všetko víno z ich vinárstvom sa totiž nachádza v najvyššej kategórii prívlastkových vín.
„Nám nejde o objemy, ale o kvalitu. Naším hlavným klientom sú vínotéky, reštaurácie i firmy, ktoré chcú vínom obdarovať svojich obchodných partnerov. A tiež naša vôbec najcennejšia vlastná privátna klientela, ktorá si po víno chodí priamo k nám,“ hovorí V. Mrva. Práve privátni klienti, ktorí prídu ochutnať vína do pivníc a ešte aj prespia v penzióne, sú pre vinárstvo najziskovejší. „Pozitívne je aj to, že privátna klientela sa stále rozrastá. Dnes odoberá 30 percent nášho vína,“ hovorí P. Stanko s tým, že najlepší klienti si u nich kupujú aj stovky fliaš naraz. Vinárstvo im núka aj uskladnenie nakúpených vín.
Vyštudovaný vinár na čele vinárstva je výhodou, ale nie podmienkou
Obsluha privátnej klientely je aj najnáročnejšia. „Aj keby som chcel, mračiť sa nemôžem. Pri degustáciách bývame s hosťami často až do rána a na to, aby sa cítili dobre, musíme rozdávať okolo seba len pohodu,“ hovorí s úsmevom V. Mrva. A na druhý deň sa treba o firmu zasa postarať s rovnakým úsmevom.
Ročne zorganizuje podnik až tri stovky degustácií. Hlavne na jeseň, v čase vinobrania. Vtedy má vinárstvo aj dve či tri degustácie denne. Najväčšie akcie privítajú aj 150 ľudí naraz.
Preinvestované profity
Aj kultové vinárstvo však má svoje slabšie miesta. Pred siedmimi rokmi mu začali výrazne klesať zisky. Hoci mali z čoho. Kým v roku 2009 firma s ročnými tržbami dva a trištvrte milióna eur premenila na zisk až skoro desatinu tržieb, tak o šesť rokov neskôr po postupnom poklese bol jej profit len 59-tisíc eur.
Podľa P. Stanka za tým treba vidieť hlavne investície do zlepšovania ich trnavského vinárskeho areálu, ako aj vyššie investície do reklamy a propagície. V posledných dvoch rokoch však zisk vinárstva opäť stúpa.
Michal Mrva s otcom Vladimírom a Peter Stanko s dcérami Máriou a kľačiacou Petrou Zdroj: Maňo Štrauch
Zakladateľov vinárstva dlhodobo trápi aj veľký dovoz vín zo zahraničia. Importéri totiž obsadili hlavne tuzemský predaj lacnejších vín. Z cudziny pritom pochádza približne 60 percent u nás nakupovaného vína. „Verím, že Slováci časom začnú uprednostňovať naše vína, tak ako preferujú tie svoje napríklad Rakúšania. Aj tam sa dakedy vozila vyše polovica predaja z cudziny, no dnes ich vlastné vína kryjú až štyri pätiny tamojšej spotreby,“ hovorí V. Mrva. Až vyšší záujem Slovákov o vlastnú produkciu môže zachrániť stále sa zmenšujúce tuzemské vinice. Dnes už podľa neho na Slovensku nie je viac ako desaťtisíc hektárov rodiacich viníc.
Spoluvlastníci zo Žiliny
V súčasnosti už neplatí ani to, že vinárstvo je výhradne iba v rukách jeho dvoch zakladateľov. Stále síce rovným dielom držia 90-percentný balík akcií svojej firmy, no zostávajúca desatina je v rukách žilinskej firmy Dea Fin, ktorá sa podľa obchodného registra živí aj poskytovaním pôžičiek. To hneď evokuje, že zakladatelia prišli o časť akcií kvôli medzerám v splácaní ich dlhovej služby.
P. Stanko však osvetľuje, že nič dramatické sa u nich nedeje. Firma Dea Fin síce vinárstvu pomohla počas jeho modernizácie poskytnutím úverov, za čo aj dostala ako záruku časť akcií, no zakladatelia sú s ňou dohodnutí na ich spätnom odkúpení najneskôr do roku 2020. „Bez nášho súhlasu firma s akciami hýbať nemôže a o pár rokov budeme opäť jedinými vlastníkmi,“ hovorí P. Stanko. Za prepojením s Dea Fin však bolo taktiež víno. „Majitelia Dea Fin sú už dlho naši priatelia, čo k nám chodia na degustácie. Na jednej z nich aj vznikla myšlienka, že by nám pomohli s financovaním modernizácie. Je to normálny deal, ktorý odobrila aj naša hlavná úverujúca banka,“ uzatvára P. Stanko. Keď raz po otcoch preberú vinárstvo ich deti, mali by ho dostať celé, bez žilinských finančníkov.
Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy:
|
|
|
|
