Dobrá trojkombinácia
Vychádzajúc z toho, čo vyštudovali, jasné rozdelenie funkcií vo firme by mohlo fungovať aj medzi deťmi. Mária, ktorá už vo firme pracuje, má za sebou ekonómiu. Pracuje v administratíve podniku a zapája sa aj do starostlivosti o zákazníkov. Petra študuje v Prahe hotelierstvo. V budúcnosti by sa mohla nájsť napríklad pri manažovaní penziónu či reštaurácie firmy. Michal študuje produktový dizajn a inovácie v Holandsku. Tie sa vo vinárstve dajú využiť veľmi dobre.
Vysoké školy otcovia deťom nevyberali. Vybrali si ich samy. Možno s výnimkou Márie. Keď bola mladšia, inklinovala k spevu. K ekonómii ju skôr viedol otec. No sama dnes hovorí, že sa v podnikaní vidí. „Chcem pokračovať v otcových stopách. Ale viem, že všetko potrebuje svoj čas. Zatiaľ sa len zapracúvam. Mám sa ešte veľa čo učiť, lebo škola bola len teóriou. Prax je niečo úplne iné,“ hovorí Mária.
Úspech otcov láka do vinárstva aj ďalšie deti. „To, že prídem pracovať do firmy, rozhodne nevylučujem. Už len preto, že som na otca a jeho spoločníka Petra za to, čo vybudovali, veľmi pyšný,“ hovorí Michal, ktorého otec už ako mladšieho brával na cesty do mnohých dobrých vinárstiev v cudzine. „Videl som, že je to zaujímavý biznis,“ dodáva. Tak on, ako aj Petra však hovoria, že pred príchodom do rodinnej firmy ešte skúsia pracovať aj inde alebo si vo svojich odboroch rozbehnú vlastné menšie biznisy. Otcovia ich v tom podporujú. „Iné prostredie bez ochrany rodiny môže dať mladým nové skúsenosti, ktorými nás tu neskôr obohatia,“ hovorí Vlado. Aj on pred založením vinárstva predával čaje a obchodoval aj s akciami. Všetko mu to podľa neho veľmi veľa dalo.
Otcovia už teraz cítia, že mladí by mohli do firmy priniesť úplne nové pohľady. „Michal nám ešte do dizajnov nezasahuje, ale raz odtiaľto budeme musieť odísť a je len dobré, že značku bude rozvíjať zástupca rodín. Niekto cudzí by to pre firmu nikdy nerobil s takým citom a nasadením ako náš vlastný človek,“ dopĺňa Peter.
Vinársky diplom nutný nie je
Medzi deťmi však chýba vyštudovaný vinár. Neprekonateľný problém to však podľa otcov nie je. „Vinár vo vedení vinárstva je síce výhodou, no nie nutnosťou,“ myslí si Peter.
Jeho partner vinár je ešte väčším optimistom. „Je len na škodu, že naše školstvo nedokáže rýchlejšie aplikovať do výučby nové technológie a trendy vo vinohradníctve a vinárstve, ako je to v zahraničí. Kumštu sa dá naučiť aj priamo vo firme,“ hovorí Vlado s tým, že z dvadsiatich piatich zamestnancov ich podniku sú len štyria vyštudovaní vinári. Ani špičkovú reštauráciu nemusí podľa neho vlastniť iba šéfkuchár.
Navyše Vlado si už stihol vychovať aj nasledovníka. Pivničným majstrom je vo vinárstve Marcel Gajarský, ktorý je v podniku už 15 rokov a dnes má miesto aj v jeho dozornej rade.
Vzory zo Sardínie
Dôležité je, že zakladatelia majú ešte relatívne dosť času na zaučenie detí. Vinár má len 50 rokov a marketér o dva roky menej. Už teraz však prirodzene cítia, že raz sa budú musieť stiahnuť. Detí ich zato na čele firmy vidia ešte dlho. „Otcovia budú z každodennej starostlivosti o firmu odchádzať len veľmi ťažko. Pre nich to totiž nie je len práca, ale aj veľká vášeň,“ hovorí Mária.
„V akom veku odídem z vedenia firmy, nemám sám určené. Ono sa to ani nedá, lebo odísť sa dá až vtedy, keď je na to nová generácia nástupcov naozaj pripravená, a nie keď dosiahnem ja ten a ten vek,“ hovorí Vlado.
Najhoršie pre firmy je, keď ich preberú nepripravení nástupcovia. „Ja sám poznám jeden prípad z cudziny, keď to vôbec nevyšlo. Firmu prebral syn s dosť malým záujmom a celú ju pokazil,“ pokračuje Vlado a dodáva, že on a Peter začali vinárstvo budovať z ničoho, preto nemali ani čo pokaziť. Mladí však čo pokaziť majú, a tak musia byť pripravení veľmi dobre.
Veľkým rébusom pre rodičov býva aj to, ako podeliť firmu v prípade, že majú viacero dedičov. Kým Vladimír Mrva má len jediného syna, Peter Stanko má okrem Márie a Petry ešte jednu mladšiu dcéru Hanku. „Na prevádzanie podielov je u nás ešte čas, ale ako sa to dá spraviť dobre, sme už videli u jedného z našich dodávateľov korkových zátok zo Sardínie,“ hovorí Peter. Tento podnik už sto rokov rozvíja úspešne jediná rodina najmä preto, že na chod firmy majú dosah iba najschopnejší lídri jednotlivých generácií rodiny. „Podiely i dividendy majú všetci členovia rodiny, no rozhodujú o nej len tí najpracovitejší a najschopnejší,“ vysvetľuje Peter.
Vinárstvo Víno Mrva & Stanko Zdroj: Maňo Štrauch
Vlastné vinice
Zakladatelia vinárstva majú pred sebou aj ďalšie výzvy. Technologicky je už podnik v Trnave dobudovaný podľa ich predstáv, no premýšľať sa dá o ďalšom rozširovaní jeho reštaurácie i penziónu.
Ich novým najvyšším cieľom však je mať v budúcnosti aj vlastné vinice. Doteraz si totiž hrozno na svoje vína nakupovali len od iných vinohradníkov. I keď dlhoročných partnerov. „S našimi zmluvnými pestovateľmi, ktorých máme v rôznych tuzemských vinoradníckych oblastiach, sme veľmi spokojní. No aspoň na naše najlepšie vína by sme chceli mať aj vlastné vinice,“ hovorí V. Mrva s tým, že cieľom je získať zhruba 20 hektárov.
Vhodné pozemky si dvojica hľadá v malokarpatskej vinárskej oblasti, ktorá je najbližšie k ich trnavskej výrobnej základni.
