Čiže vôbec neexistuje systém, ktorý by ukázal na monitore, kde došlo k poruche?
Dnes už áno, vodovodnú sieť monitorujeme online. Ale predtým tu nebola ani poriadna projektová dokumentácia. A v takomto stave tu bolo takmer všetko. Prvý rok sme nič voľným okom viditeľné neurobili, dávali sme dokopy stratégiu rozvoja mesta. Čo chceme s mestom za osem rokov urobiť, a potom na tom pracujme. Pustili sme sa do toho aj s Viktorom Nižňanským a ďalšími ľuďmi. Niektorí domáci to brali spočiatku, že „súdruhovia“ z Bratislavy si tu píšu vízie.
Ľudí sa pýtame, čo chcú. Participujú aj na plánovaní rozpočtu
Prekážalo im, že to ide mimo nich?
Ale my sme od začiatku vťahovali do hry aj lokálnych hráčov, aj keď som si myslel, že sa budú zapájať intenzívnejšie. Napriek tomu sme to spolu doviedli do konca. Strategické aj špecifické ciele a konkrétnych stoštyridsať projektov na roky 2016 až 2023 s rámcovým ocenením, aby sme naše limitované financie nemíňali na nesystémové hlúposti – možno aj preto sme boli vyhlásení za finančne najzdravšie spomedzi sto najväčších slovenských miest. Našťastie, poslancom sa to páčilo a schválili to jednohlasne. Následne, keď sme schvaľovali rozpočet, len sme doň preklopili stratégiu. Ak sa tu doteraz štandardne pripravoval rozpočet štýlom, že na jednej strane máte peniaze, potom povinnosti, ktoré niečo stoja, a potom možno ešte nejaký balík, o ktorý sa dá „voľne“ licitovať, tak my sme prišli s rozpočtom pripraveným do posledného centa.
Čo obsahuje tá stratégia?
Sú tam pomenované opatrenia, ktoré chceme a budeme robiť. Nie je to písmo sväté. Keď život ukáže, že treba niečo iné, tak sa tým budeme zaoberať. Dokument bol robený s tým, aby sme vyriešili základné problémy, ktoré v meste sú, ale rovnako, aby to nebolo len o deravých vodovodoch a poškodených cestách. Veľká časť je aj o krokoch, ktoré mesto posúvajú z hľadiska kvality života či verejných priestorov. Ľudia tu majú dostatok práce, školy, škôlky pre všetky deti, máme trošku problém s dopravou. Ale naozaj potrebujeme zvýšiť kvalitu života občanov aj inak.
Miroslav Kollár Zdroj: Maňo Štrauch
Ako konkrétne? Nedávno ste otvorili mestské centrum služieb na jednom mieste.
Cieľom je hlavne zlepšiť služby mesta pre občanov. Keby som mal 50 až 60 miliónov eur, tak za ne vymením päťdesiatročné vodovody, opravím cesty aj budovy. Ale ja ich nemám.
Vo viacerých slovenských mestách sa mení atmosféra ich centier. Vzniká množstvo kaviarní, kultúrne priestory, čo má tiež vplyv na kvalitu života ľudí. Ako je na tom Hlohovec?
Postupne s tým začíname aj u nás. Rekonštruujeme zámok a zámocký areál, asi ako prvé mesto na Slovensku sme schválili Koncepciu verejných priestorov. Nedávno sme tu mali so študentmi architektúry workshop na tému oživenia pešej zóny. Teraz sa rozprávame o tom, ako sem dostať časť start-upovej komunity, keďže tu máme výrobné firmy, ktoré sa venujú aj vývoju. Hľadáme mestský objekt, ktorý by sme ponúkli mladým ľuďom. Máme snahu oživiť tento typ komunity, lebo vysokoškoláci odchádzajú a chýbajú nám tu. Keďže veci nasilu nefungujú, zvolili sme participatívny prístup, pýtame sa ľudí, čo chcú. Už druhý rok robíme participatívny rozpočet, ako i participatívne plánovanie.
Participatívny rozpočet znamená, že občania spolurozhodujú, kam by mali ísť peniaze z mestskej kasy?
Spustili sme to vlani. Keďže ľuďom sa nechce chodiť na stretnutia, tak sme rozbehli webový portál ideasity.sk/hlohovec, kam môžu pridávať projekty. Základný princíp je, že mesto vyčlení časť rozpočtu a ľudia si povedia, čo by za tie peniaze chceli. Ideálne je, keď si ten projekt komunita aj sama spraví. Zatiaľ však fungujeme v režime „toto chceme, spravte to“. Cieľom je naučiť ľudí, že majú sami možnosť zlepšiť si prostredie, v ktorom žijú.
V Hlohovci chceme oživiť aj start-upovú komunitu
Martin Filko, bývalý šéf Inštitútu finančnej politiky, pretláčal myšlienku, že ak niekto chce meniť spôsob fungovania štátu, môže tak urobiť len zvnútra. Ak to platí pre štát, platí to aj pre mestá.
Podľa mňa áno. Sám som toho príkladom. Viac ako pätnásť rokov som spolupracoval s Inštitútom pre verejné otázky na projektoch, kde špičkoví ľudia hovorili a písali o tom, akým smerom by sa krajina mala uberať. Niekoľko autorov tých správ sa neskôr stalo premiérmi, ministrami, štátnymi tajomníkmi. Bolo to v časoch vlády Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej. Práve vtedy sa táto krajina niekam posunula. Potom sme ďalšie roky zvonka opisovali, kde sú problémy a ako ich riešiť, ale keď to nejdete reálne robiť, tak je to ťažšie. Nechcel som skončiť ako zopár mojich kolegov, ktorí od 89. roku strávili celý svoj produktívny život v mimovládnom sektore, urobili kopu užitočnej roboty a nakoniec sa musia aj tak pozerať na to, ako sa krajina vyvíja nie podľa ich predstáv.
Miroslav Kollár Zdroj: Maňo Štrauch
To znie ako výzva pre ľudí z mimovládok.
Treba takýchto ľudí čo najviac vtiahnuť do reálneho výkonu. Vážim si každého, kto sa na to dá, lebo sa dostane do úplne iného prostredia, kde, žiaľbohu, musí väčšinou času riešiť, ako sa veci nedajú, a nie naopak. Vo chvíli, keď aj niečo chcete urobiť, musíte dodržiavať toľko obmedzujúcich pravidiel, že zvonku sa zdá nepochopiteľné, prečo to tak dlho trvá alebo to nejde vôbec. Napriek tomu iná cesta, ako ísť do toho, neexistuje.
Spomenuli ste, že stratégia rozvoja mesta je na osem rokov, z čoho logicky vyplýva, že sa budete znovu uchádzať o post primátora. Viete si potom predstaviť aj vstup do veľkej politiky?
Boli ponuky, zaujímavé posty v novovznikajúcich stranách. Ale vyhodnotil som to tak, že raz vyhrať voľby vie aj Mickey Mouse. Najmä v prostredí, aké tu bolo. Chcem odrobiť štyri roky a otestovať si, či to viem ľuďom predať v ďalších voľbách, pretože na zásadnejšiu zmenu a usadenie novej kultúry v manažmente mesta treba aspoň tých osem rokov. Keď druhýkrát uspejem, potom bude mať zmysel hovoriť o tom, či mám výtlak využiť to aj niekde inde. Nevylučujem, že sa chcem baviť aj o ďalšej úrovni politiky, ale až keď dokončím tento svoj džob.
Miroslav Kollár (48)
Miroslav Kollár Zdroj: Maňo Štrauch
Vyštudoval Obchodnú fakultu na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Pôsobil v Mediálnom inštitúte, v Centre pre výskum etnicity a kultúru. Pätnásť rokov pracoval v Inštitúte pre verejné otázky, ktorého bol tiež výkonným riaditeľom. Je spoluautorom desiatok publikácií, napríklad Súhrnných správ o stave spoločnosti či Vízie vývoja SR do roku 2020. Bol dlhoročným predsedom Rady Slovenskej televízie, v rokoch 2011 až 2013 predsedom Rady Rozhlasu a televízie Slovenska, pôsobil v poradných orgánoch troch ministrov kultúry. Viedol z pozície riaditeľa a predsedu predstavenstva tlačovú agentúru SITA. Pred komunálnymi voľbami v roku 2014 sa angažoval v iniciatíve za Lepší Hlohovec. Vo voľbách získal viac hlasov ako ostatní kandidáti dokopy a stal sa primátorom.
Partneri projektu:
|
|
Official image partner:
